Na konci rebríčka

Sú poslední, ktorí budú prvými,a sú prví, ktorí budú poslednými.

Táto veta sa, v rôznych obmenách a situáciách, nachádza v evanjeliách celkovo štyrikrát.

• U Marka a Matúša Ježiš na Petrovu otázku o odmene pre tých, ktorí opustili všetko, odpovedá, že dostanú stonásobne viac. A pripomína, že mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.
• U Matúša končí týmito slovami aj podobenstvo o robotníkoch vo vinici, ktorí nezávisle od toho, či pracovali jednu alebo dvanásť hodín, dostanú mzdu ako za celodennú prácu. Tak sú aj poslední prvými...
• Nakoniec u Lukáša Ježiš učí, že Božie kráľovstvo je otvorené pre všetkých ľudí, aj pohanov, ktorí boli v očiach niektorých starovekých židov tými poslednými, o ktorých by mal mať Boh záujem.

Je to sympatické: poslední budú prvými, prví poslednými. Presnejšie sympatické sa to človeku zdá v tom, v čom sa cíti posledný.

Pritom nám uniká dôležitá nuansa: netýka sa to všetkých prvých a posledných. Sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými. Zdá sa, že poradie na konci rebríčka v celkovom bodovaní nebude jediným kritériom príslušnosti k Božiemu kráľovstvu. Rozhodne by som sa na to nespoliehal.