Liturgia slova dnešnej nedele kladie pred
nás tri silné momenty na uvažovanie.
Prvý: V tridsiatom treťom
žalme nachádzame krásne vyznanie viery biblického autora. Hovorí:
„Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo
v jeho milosrdenstvo dúfajú, aby ich zachránil pred smrťou a v
čase hladu nakŕmil.“ (Žalm
33,18). Boh, ktorému záleží
na človeku ako matke, ktorá bdie celé noci pri posteli chorého
dieťaťa. Boh bdie nad tebou, aby ťa všemožne chránil. To je aj
Boh kresťanov.
Druhý:
Milujúci muž, ktorý
bdie pri svojej zomierajúcej manželke. Keby mohol, vymení sa s
ňou. Ale nemôže. On nie. Boh áno. A robí to: „Syn
človeka prišiel, aby slúžil a položil svoj život ako výkupné
za mnohých.“ (Mk
10,45). To je ten spravodlivý
služobník, ospravedlnil mnohých a sám niesol ich,
presnejšie naše viny. (Iz
53,11) Aj taký je Boh kresťanov.
Tretí:
Ten,
ktorý sa za nás obetoval, verí, že ho budeme napodobňovať.
Hovoril to už apoštolom. Ukazuje im na mocných, ktorí túžia po
ešte väčšej moci a vyjadruje túžbu i vieru: Medzi
vami to tak nebude! (Mk
10,43).
A autor listu Hebrejom povzbudzuje: „Máme
vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho
Syna, držme sa svojho vyznania.“ (Hebr
4,14)
Suma summarum:
Uverili sme Bohu, ktorému na nás bezhranične záleží. Tak
veľmi, že je ochotný za nás umrieť. Uverili sme, že to urobil a
že jediná zmysluplná odpoveď je žiť tak, ako nás to učil.
