Krič ako Bartimej


Roztrhnúť reťaze...
V desiatej kapitole Markovho evanjelia nachádzame dva príbehy, ktoré spolu súvisia, hoci jeden je prakticky na jej začiatku a druhý na konci. Ježiš dohovoril o manželstve a keď odchádzal, zastavil bohatý mladík s otázkou čo má robiť, aby obsiahol večný život. Na konci rozhovoru ho Ježiš vyzval, aby išiel za ním. Ale on odišiel smutný. A Ježiš sa vydal na cestu do Jeruzalema bez neho. Keď odchádzal z Jericha, oslovil ho iný človek, slepec Bartimej. Tá časť jeho príbehu, ktorú poznáme, končí slovami: hneď videl a šiel za ním po ceste.

Bohatý mladý človek, ktorý odmietne pozvanie a odíde smutný. Žobrák, bývalý slepec Bartimej z Jericha, ktorý natešený ide hneď, ani ho netreba volať... V tomto kontraste lepšie vyniká téma dnešnej nedele: ísť cestou a plakať od radosti.
Nejde o nejakú bláznivú ale skôr báznivú radosť. Dnešný žalm spomína zástup ľudí, ktorí sa vracajú zo zajatia, unavení a zúbožení, ale plní radosti. Žalmista tak opisuje naplnenie proroctva z prvého čítania: Hľa, privediem ich späť zo severnej krajiny a z končín zeme ich zhromaždím. Bude medzi nimi slepý i chromý, spolu ťarchavá aj rodička: vráti sa sem veľké spoločenstvo. Pripomína mi to poslednú scénu z filmu Život je krásny: zástup zúbožených ľudí, ktorí prežili koncentračný tábor, ledva kráčajú z nohy na nohu, ale sú šťastní, lebo sú slobodní, vracajú sa domov, vyhrali.
Vyhrali a vyhrajú...* Lebo teraz je Boh s nimi. Prídu s plačom, dovediem ich v poníženej prosbe a budem ich viesť cez potoky vôd, rovnou cestou, nepotknú sa na nej, lebo ja som Izraelov otec a Efraim je môj prvorodený,“ tak pokračuje Boh v Jeremiášovom proroctve. V tomto zmysle je pre okolostojacich uzdravenie Bartimeja znakom Božej moci, prítomnosti Mesiáša, lebo slepí vidia..., realizáciou slov žalmu: veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.

Áno, stala sa veľká vec: Bartimej je slobodný od svojej slepoty. Ale stala ešte väčšia, kvôli ktorej sa oplatí plakať od radosti: Bartimej už nemusí trčať v Jerichu. Videl Ježiša, videl cestu a vybral sa po nej za ním.

Takže ak máš už dosť každodenného vysedávania v prachu a žobrania o kúsok niečoho, vďaka čomu prežiješ do najbližšieho dňa, ak chceš vidieť farby a poznať cestu, rob to ako on:
1. Krič. Ako napríklad ako Bartimej: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!2. Nenechaj sa odradiť okrikovaním. Všeličo a všelikto ťa bude chcieť umlčať. Ale ty krič.
3. Počúvaj, lebo inak nepostrehneš hlas, ktorý v tom zmätku hovorí: Neboj sa! Vstaň, volá ťa!4. Potom vstaň a choď. To bolo pre Bartimeja asi to najťažšie – nechať tam svoj plášť a vyžobrané drobné, čo bolo jeho aktuálne živobytie. Nechať a ísť.
5. Ak si slepý a nepočuješ dobre jeho hlas, nechaj sa viesť.
6. Povedz, čo naozaj chceš. Aj keď je to nepohodlné. Bartimej si mohol zaželať peniaze, jedlo, manželku alebo doživotnú bezplatnú starostlivosť. Ale on chcel vidieť. Aj keď vidieť nie je vždy najpríjemnejšie.
___________________
* Napadá mi ešte krajší sprievod: Aslan, Luci, Susan, Bakchus, driády a hovoriace zvieratá, zástup, ktorý prechádza telmarskou Narniou a čo je zlé, sa rúca, čo dobré, pridá sa k nim. Muž, ktorý bije chlapca, sa premení na rozkvitnutý strom a zlí žiaci v elitnej škole, šikanujúci učiteľku sú zrazu stádom milých prasiatok (na ktoré sa tak veľmi podobali) a chlapec aj učiteľka tancujú v sprievode okolo Aslana. (Lewis C.S, Princ Kaspián, Slovart, Bratislava.)

***

Bartimejovská "lite" verzia