 |
| Sloboda... |
CR-28 PO II.
V starozákonnej knihe Exodus čítame, že keď prišiel Mojžiš do Egypta, hovoril čo mu Boh prikázal a robil zázraky a ľud uveril.* Ich vieru, respektíve dôveru v Mojžišovo poslanie predchádzal zázrak. Človek, ktorý je ním konfrontovaný, zrazu nemá argument pre pochybnosti. Lenže nemá ani slobodu uveriť. Možno skôr kapituluje, než verí.
V evanjeliu vidíme Ježiša, ako sa na viacerých miestach bráni robiť zázraky ako odpoveď na spoločenskú objednávku. Zdá sa, že nechce, aby ľudia pred ním bezmocne kapitulovali. Chce, aby mu uverili. Preto kladie taký dôraz na Jonášovské znamenie, teda na kázanie, ohlasovanie, vyučovanie, jednoduchú prítomnosť medzi ľuďmi.
Je to dôraz na slobodu uveriť. A Pavol v liste Galaťanom, aj keď v inom kontexte a z iného dôvodu, pripomína: Túto slobodu nám vydobyl Kristus.**
Sloboda sama však nestačí. Musí kráčať ruka v ruke so svojou sestrou. Jej meno je zodpovednosť. Ježiš pokračuje: Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.
Ale pozor: súd nad druhými nie je v našej kompetencii. Iba nad sebou.
Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.
Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť a tu je niekto väčší ako Šalamún.
Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“
Lk 11, 29-32
_________________________
* Por.: Ex 4,30-31.
**Por.: Gal 5,1
