Keď zomrel cisár, mladý princ sa trochu s obavami pripravoval na prevzatie trónu. Starý múdry radca mu povedal: „Ihneď potrebuješ pomoc. Skôr, ako nastúpiš na trón, vyber si budúcu cisárovnú, ale dávaj si pritom pozor. Musí to byť dievčina, ktorej budeš môcť slepo dôverovať. Pozvi si na dvor všetky, ktoré by chceli byť cisárovné, a ja ti poradím, ako si vybrať tú najvhodnejšiu.“
Najmladšia pomocníčka v kuchyni bola potajme zaľúbená do princa a rozhodla sa, že sa tiež predstaví. „Je mi jasné, že si ma nevyberie, ale je to jediná príležitosť, ako byť aspoň chvíľu s princom. A už len preto budem šťastná,“ povedala si.
Predstaviť sa prišli tie najkrajšie dievčatá z krajiny, vyobliekané v tých najkrajších šatách, zdobené tými najnádhernejšími šperkami. Princ pred celým svojim sprievodom vyhlásil: „Každej z vás dám jedno semienko. Tá, ktorá mi vypestuje v priebehu šiestich mesiacov najkrajší kvet, bude cisárovnou.“ Keď prišiel rad na dievčinu, vzala malé tmavé semienko, zakrútila ho do šatôčky a odniesla ho domov. Opatrne ho zasadila do črepníka s jemnou a úrodnou pôdou. Nevyznala sa veľmi v záhradníctve, ale rastlinu pestovala s veľkou a nekonečnou nehou. Každé ráno s nádejou pozerala, či neuvidí vychádzať vytúžený klíček.
Prešlo šesť mesiacov, no z črepníka nevyrástlo nič. V dohodnutom dni a čase prišla do paláca. Keď vstúpila s črepníkom plným hliny, zbadala, že všetkým ostatným sa darilo oveľa lepšie. Princ vošiel do komnaty a pozorne si všímal každé dievča. Zastavil sa pri každom. Ich kvety boli naozaj úžasne. Zastavil sa aj pri kucháročke, ktorá sa neodvážila zdvihnúť ani zrak a pokúšala sa skryť svoj žalostne prázdny črepník.
Napokon sa princ postavil do stredu komnaty, a oznámil svoje rozhodnutie. „Novou cisárovou, mojou nevestou, je táto dievčina.“ V hlbokom tichu, ktoré nastalo, bolo takmer počuť jednotný tlkot ich sŕdc.
Princ neváhal a podal ruku mladej kuchárke. „Táto dievčina bola jediná, ktorá kvet naozaj pestovala. Preto je vhodná stať sa cisárovnou. Vypestovala kvet počestnosti. Všetky semienka, čo som vám dal, boli len zrnká zafarbeného dreva, a nemohlo z nich vyrásť vôbec nič.“*
Keby to len boli tušili tie ostatné... A práve v tom to je: byť čestným vždy, nie len vtedy, keď sa to oplatí. Byť slušným vždy, nie len vtedy, keď to niekto uvidí. Byť kresťanom vždy.
Buďte pripravení...
***
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm?
Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými.
Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú.
Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“
Lk 12, 39-48
___________________________
* Ferrero, B., A kvety jednoducho rastú.
