Počúvať... |
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh... (Ž 85,9) Keď čítam ten úryvok, nepredstavujem si žiakov, ktorí sedia v triede a hltajú každé učiteľovo slovo. Asi preto, že nepoznám takú triedu. A asi ani učiteľa. Presnejšie ja asi nie som ani taký učiteľ, ani taký žiak.
Pri tom verši mi napadol iný obraz. Je to ako stráviť pár dní s obdivuhodným človekom, byť s ním pri práci, jedle, zábave... a striehnuť na každé jeho slovo, myšlienku, každé gesto s vedomím, že sú to perly, príliš vzácne na to, aby sa navždy stratili. V tomto zmysle čítam Ježišovu výzvu: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.“ (Lk 12,35)
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh...
Vlastne zmysel má aj ten prvý obraz. Počúvať v zmysle poznávania je krokom k počúvaniu v zmysle obdivovania. Počúvanie o Bohu je dôležitým krokom (asi nie vždy a za každých okolností) na ceste k počúvaniu Boha.
***
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým.
Ž 85, 9ab
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.
Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.
Lk 12, 35-38