Znamenie...

VN-03 UT

Malý brat vypovedal na súde. Ako svedok obhajoby. Advokát mu kládol množstvo otázok s jediným cieľom: dokázať, že je dôveryhodný. Potom nastúpil prokurátor. A prišli nové otázky a nový cieľ: dokázať, je dôveryhodný nie je.
Keď jeho úloha skončila, smutne sledoval, ako sa proces vyvíja ďalej. Na rad prišli dôkazy: žalobca prezentoval jeden za druhým, aby tak dokázal vinu, obhajca robil to isté, len s inými dôkazmi a zámerom dokázať nevinu... 
A sudca? Musel sa rozhodnúť, komu uverí.
Už je to raz tak. Sú veci, ktoré sa dokázať dajú a sú také, pre ktoré niet relevantných dôkazov. Vtedy zostáva len uveriť alebo neuveriť.
„Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?" pýta sa v jednom biblickom príbehu bezmenný zástup, pripravený spochybniť aj nos medzi očami.
Ich požiadavka je jednoduchá: Urobí znamenie, oni ho uvidia a potom uveria. Až na to, že: každý zázrak je predsa spochybniteľný, je tu riziko, že potom budú veriť zo strachu, vypočítavosti... budú veriť v neho, ale možno nie jemu.
Ježiš nehrá ich hru, lebo jeho zámer sa dosahuje presne opačným postupom: najprv človek uverí a vierou sa stane schopným vidieť zázraky a znamenia, ktoré by inak pokladal za niečo úplne iné. Tak, ako pri vzkriesení: Prázdny hrob videl kde kto, ale Zmŕtvychvstalého len tí, čo mu uverili...