VN-02 NE
Bol raz jeden Malý strapatý brat s veľkým tajomstvom. On Ho totiž videl. Koho? O tom ti napíšem inokedy. Teraz je dôležitejšie, že Malý brat priam horel túžbou niekomu o Ňom povedať. Ale komu? Veď to nepochopia, vysmejú ho, budú ho mať za blázna. Bolo to šialené, ale on jednoducho musel.
Celé dni rozmýšľal, komu a ako to povedať. Keď sa rozprával s mlynárom, pomohol si obrazom zrnka a múky, pekárovmu synovi svoje tajomstvo vyrozprával cez príbeh o voňavom chlebe. A krajčírka... už si ani nepamätal, čo povedal jej, no nikdy nezabudne, ako jej žiarili oči, keď prvý krát videla Jeho...
Aj oni, všetci tí mlynári, krajčírky a pekárski synovia hovoril o Ňom. Každý ako vedel, rozprával o Tom, ktorého videl.
Čím ich bolo viac, tým to bolo ľahšie. Už sa nemuseli báť nepriatia a výsmechu. Nemuseli ani veľmi trápiť nad tým, ako to povedať, aby iní rozumeli. Už len rozprávali. A po čase prestali aj s tým.
Malý brat mal z toho zlý pocit. Po rokoch akoby bol zase so svojím tajomstvom sám. A tak začal od znova: s mlynárom sa rozprával o zrnku a múke...
Celé kresťanské dejiny stoja a padajú na tom, ako a či tí, ktorí videli, svedčia tým, ktorí nevideli. Tí, ktorí videli, hovoria Tomášovi: Videli sme Pána. Tomáš neverí tomu, čo hovoria. Ale verí tým, ktorí hovoria. A o týždeň príde do večeradla aj on. Príde, uvidí, uverí.
Na začiatku celého príbehu sú slová: Vedeli sme Pána!
Pre tých, ktorí Tomášov príbeh nepoznajú: Jn 20, 19-31.
