VN-04 PO
Malý brat vošiel do chrámu. Ale dlho sa tam nezdržal. Všetko bolo nejaké pochmúrne a fádne. Vyšiel von a o chvíľu sa vrátil s pestrou kyticou poľných kvetov. Položil ju pred oltár a v tej chvíli sa niečo zmenilo.
Ale v tých časoch ešte ľudia nezdobili chrámy kvetmi. Považovali ich za niečo obyčajné, nevznešené. Výnimkou boli len kvety zo zlata, vykladané rubínmi - mŕtve kvety. Obyčajné kvety obyčajného Malého brata vyvolali neobyčajný rozruch. Nikto si totiž nevedel predstaviť v chráme takú výzdobu. Iba malý brat. A ešte Boh. Ale toho sa nepýtali.
To, že si niečo neviem predstaviť, ešte neznamená, že si to nevie predstaviť ani Boh. A možno si to nie len predstavuje, ale očakáva realizáciu.
Tak ako v dnešnom prvom čítaní: tí, ktorí uverili v Ježišovo zmŕtvychvstanie si nevedeli ani predstaviť, že by spása bola nebodaj určená všetkým ľuďom. Ale Boh si to predstaviť vedel, ba čo viac, túžil a túži milovať všetkých ľudí. Ešte že Peter pochopil tie zázračné Božie, znamenia, pochopil, že dozrel čas hovoriť o Bohu všetkým a napriek predpokladanému nepochopeniu pokrstil prvého nežida.
Boh aj dnes vnuká ľuďom svoje sny. A mnohí občas nájdu odvahu niečo z toho, čo rozoznávajú ako Boží sen, urobiť skutočným. Ale koľko z tých snov je zadupaných skôr, než dokážu prvé ovocie len preto, že niekto si to nevie predstaviť!
