Sme zodpovední za to, čo zasejeme

CR-11 NE B

"Človek hodí semeno do zeme..., v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie." Sme zodpovední za to, čo zasejeme. Pretože toto Ježišovo podobenstvo zďaleka neplatí len o Božom kráľovstve. Naopak, platí aj o množstve iných vecí, dobrých i zlých.
Napríklad taká obyčajná poznámka, ktorú si niekde utrúsil. Nemusí sa stať vôbec nič. Ale rovnako dobre môže z tvojej malej pochvaly "žiť" niekto aj celé dni. Alebo sa bude celé týždne zožierať kvôli tvojej jedinej hlúpej poznámke, semienku, ktoré v noci či vo dne klíči a rastie a ty ani nevieš, ako si povzbudil alebo zranil. Sme zodpovední za to, čo zasejeme.

Tie Ježišove slová sú podobenstvom o Božom kráľovstve. No bojím sa, že väčšina z nás sa na nejaké rozsievanie semien Božieho kráľovstva proste necíti. Našťastie je tu uistenie z dnešného prvého čítania, v ktorom sa do pozície záhradkára štylizuje sám Boh. Hovorí: "Ja sám vezmem halúzku z vrcholca vysokého cédra a zasadím ju; z najvyšších vetiev odlomím konárik a zasadím ho na vysokom a vyčnievajúcom vrchu. Zasadím ho na vysokom vrchu Izraela; vyženie konáre, prinesie ovocie a stane sa nádherným cédrom." 
To je skutočne príjemná správa ak si uvedomíme, že my sme v prvom rade tí, ktorí majú byť pevne zakorenení. Ty si tá halúzka, ratolesť z mocného cédra, ktorú sám Boh zasadil. Kvitni tam, kde ťa Boh zasadil.

Kvitni. Ale nezostaň len pri kvetoch ako čerešňa, ktorá jeden deň krásne rozkvitla a noc na to jej kvety kompletne spálil mráz. Boh nás zasadil na naše miesto preto, aby sme bol náš život plodný. O tom spievame v dnešnom žalme: "Spravodlivý sťa palma zakvitne a vyrastie sťa céder z Libanonu. Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať. Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, úrodní budú a plní sviežosti." Kresťan nie je okrasným stromom. Bol by otrasný.

Ovocie života, to je to, na čo sa nás bude Kristus pýtať na konci. Ako nám pripomína Pavol v druhom čítaní: "Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé." A všetci, to znamená naozaj všetci.

Lenže čo je to vlastne ovocie? Zrnko alebo kôstka, ktorú strom prefíkane obalil chutnou dužinou len preto, aby sa jeho semená čo najviac rozšírili po svete. A tým sa vlastne uzatvára myšlienkový kruh dnešných čítaní: Sme zodpovední za svoje svoje skutky. Nie len za to, či sú dobré alebo zlé. Ale aj za to, aby sa v nich ukrývali semienka Božieho kráľovstva.