Kto je to Mojžiš?

Charakteristika: Božie slovo hovorí o Mojžišovi, že „bol veľmi tichý muž, tichší ako všetci ostatní ľudia na svete“ (Nm 12,3). A Deuteronómium dodáva: „Odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre, ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu rozkázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celej jeho krajine, ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú Mojžiš vykonával pred celým Izraelom. (Dt 34,10-12) No jeho životná cesta bola skutočne strastiplná, sprevádzaná neistotou, zlyhaním a zúfalým hľadaním vlastnej identity.

Pomôcky: Prezentácia; pracovné listy, obrázkové karty (empatia, dixit a pod.). 

Čas: 3 hodiny; cieľová skupinadospelí, náhradné rodiny; metodika: OBN_Kto je to Mojžiš.pdf; metodika obsahuje aj námety na prehlbujúce aktivity. prezentácia: OBN_Kto je to Mojžiš-Prez.odp.

O hľadaní identity

1. Mojžišovo detstvo

Izraeliti sa veľmi rozmnožili, a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená.  Keď potom v Egypte nastúpil nový kráľ, „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my.  Podniknime niečo a šikovne zabráňme, aby sa ďalej nerozmnožoval, aby sa azda nepripojil k našim nepriateľom, nebojoval proti nám a potom z krajiny neodišiel.“ I ustanovili nad ním pracovných dozorcov, aby ho utláčali ťažkými robotami: staval totiž faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. Ale čím viac ho utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili. Preto Egypťania neľudsky hnali Izraelitov do práce a ich život robili neznesiteľným ťažkou robotou. Faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého chlapca čo sa narodí Hebrejom, hoďte do Nílu, každé dievča nechajte žiť!“ (Ex 1, 7-22, krátené)

Takto nejako to vyzeralo, keď sa narodil muž, o ktorom vám chcem dnes hovoriť. Určite ste o ňom už počuli. Vybral som si ho preto, že má s nami veľa spoločného. Poďme sa pozrieť na dramatické okolnosti jeho narodenia.

(O)pustený k vode a jeho sestra

Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru. Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala. Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu. Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude. (Ex 2,1-4).

Je mnoho dôvodov, prečo sa matka rozhodne pustiť svoje dieťa k vode. Vrátane chladných ekonomických kalkulácií, ktoré nehľadia na dlhodobé dôsledky, ovplyvňujúce niekoľko generácií. Tejto mame určite trhalo srdce, keď sa musela svojho dieťaťa zbaviť. Nedokázala ho priamo utopiť, preto vymazala asfaltom papyrusový košík, vložila doň chlapca, položila ho do tŕstia pri brehu a s plačom ušla. 

Ale čo to mohlo spôsobiť jej dcére Miriam, ktorá si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude? A čo ďalšie generácie? Pre jej vnučku a pravnučku by to už bola možno samozrejmosť…

Je mnoho dôvodov, prečo matka opustí svoje dieťa. Nikdy ich nesúď. Sú dôsledkom celej reťaze predchádzajúcich, dávno zabudnutých, príčin. Reťaze, ktorá sa možno tiahne niekoľko generácií dozadu.

Adoptívna mama

Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: „To je z hebrejských detí!“ Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: „Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?“ A faraónova dcéra jej odvetila: „Choď!“ Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa.“ Žena chlapca vzala a chovala ho. Keď chlapec odrástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: „Veď som ho z vody vytiahla.“ (Ex 2,5-10)

Myslím že faraónova dcéra neabsolvovala žiadnu prípravu na náhradné rodičovstvo, hoci to, že si ju sociálna nepreklepla, je pochopiteľné. Nevieme, či bola slobodná alebo vydatá, či mala deti alebo či bola vôbec dospelá. Evidentne však reaguje pod vplyvom emócií a vedome postupuje proti platnej legislatíve. K dobru jej slúži, že si nechala poradiť a pomôcť, vďaka čomu odkojila dieťa jeho vlastná matka. Keď chlapec odrástol, priviedli ho k princeznej, a ona ho s pocitom dobre vykonanej práce adoptovala. Dala mu aj nové meno, ktoré malo vyjadrovať, čo pre neho urobila: Moše, vytiahnutý z vody.

2. Zlomový bod

V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. I poobzeral sa, a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“ A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni.

Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil.  Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: „Prečo ste dnes prišli tak skoro?!“ Ony mu odpovedali: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ Tu on povedal svojim dcéram: „A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“ A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“ Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: „Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!“  (Ex 2,11-22)

Zdá sa, že kľúčovým problémom nášho Mojžiša je identita. Faraónova dcéra ho vytiahla z vody a za to jej patrí vďaka, pretože mu zachránila život. No zároveň ho spretŕhala jeho korene. Mojžiš nezrástol s Egypťanmi („vyšiel k svojim súkmeňovcom“), ale nebol ani židom („Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?“). Podľa židovskej tradície prežil 40 rokov v Egypte a ďalších 40 v Madiáne, kde nazval svojho syna Gersam, cudzinec, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“  Vlastne tak možno volali Mojžiša miestni: Prišelec.

Ak je Mojžišova kríza identity príčinou, impulzívnosť, zbabelosť i neschopnosť niesť následky svojho konania môžu byť jej dôsledkom.

Nejde o to, čo mala faraónova dcéra urobiť, aby takýmto problémom predišla. Sú rany, ktorým sa dá predísť a sú také, ktorým sa predísť nedá. Sú rany, ktoré sa časom uzdravia a zostanú po nich len jazvy. A sú také, s ktorými musí človek žiť väčšinu života. Niekedy neprinášajú riešenie ani všetky poklady Egypta, jeho múdrosť a vzdelanie. Ani vysoké postavenie na kráľovskom dvore.

3. Osudové stretnutie

A tak je Mojžiš na začiatku tretej kapitoly knihy Exodus 80 ročný emigrant, čo žije s potulnými nomádmi, pasie stáda svojho svokra, zajakáva sa a je zakomplexovaný. Veľkú kariéru teda neurobil. Lenže to najlepšie ešte len príde. Sem to dotiahol Mojžiš sám. Ďalej berie do rúk opraty Boh.

Rozprávanie tretej a štvrtej kapitoly Exodu je fantastické a stojí za prečítanie, aspoň v skrátenej verzii:

Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“

Boh konečne zaujal Mojžiša. Ktovie, koľko krát sa o to pokúšal. Nakoniec Mojžiš zabral na horiaci ker. Čo hovorí toto rozprávanie k téme Mojžišovej identity?

1. Boh Mojžiša pozná, volá ho po mene. 2. Boh sa mu predstavuje ako Boh jeho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba. Mojžišov biologický otec sa volal Amram a pochádzal z rodu Lévi. Či Mojžiš jeho meno vtedy poznal alebo nie, netuším.

No Abrahám je praotcom Izraelského národa, Izák je jeho syn a Jakub jeho vnuk. Jakubovi Boh zmenil meno na Izrael. Jakubova rodina, dvanásť synov so ženami a deťmi, emigrovala do Egypta a po 400 rokoch sa rozrástli na etnickú skupinu, ktorú Egypťania zotročili. Abrahám, Izák a Jakub sú Mojžišovi predkovia spred 400-500 rokov. Boh svojou autoritou potvrdzuje Mojžišovu identitu, potvrdzuje ho ako súčasť hebrejského národa. 

Boh urobil nadprirodzeným spôsobom to, čo sa nepodarilo ľuďom urobiť spôsobom prirodzeným. A hoci sa Mojžiš ešte chvíľu zdráhal, nakoniec to prijal a dovolil Bohu, aby menil jeho život. A vtedy sa začali diať veci, aké Egypt ešte nezažil.

Mojžišove výhovorky

Boh povedal Mojžišovi: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu.“

Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: »Boh vašich otcov ma poslal k vám.« Oni sa budú pýtať: »Aké je jeho meno?« A čo im odpoviem?“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!“ - a dodal: „Toto povieš Izraelitom: »Ja-som« ma poslal k vám!“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. A oni poslúchnu tvoj hlas a pôjdeš ty a starší Izraela k egyptskému kráľovi, a poviete mu: »Pán, Boh Hebrejov, nám prišiel v ústrety a teraz musíme ísť na tri dni cesty do púšte, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu.«“

Mojžiš namietal: „A keď mi nebudú veriť, a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: »Nezjavil sa ti Pán!«?“ Pán mu povedal: „Čo to máš v ruke?“ On odvetil: „Palicu.“ A on vravel: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal. Potom Pán povedal Mojžišovi: „Načiahni ruku a chyť ho za chvost!“ A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. „To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“

A Pán mu hovoril ďalej: „Vlož si ruku do záňadria!“ I vložil si ruku do záňadria, a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh. Potom mu povedal: „Opäť si vlož ruku do záňadria!“ On opäť vložil ruku do svojho záňadria, a keď ju zo záňadria vytiahol, div, bola ako ostatné jeho telo. „A keby ti neverili a nepočúvali na hlas prvého zázraku, uveria na hlas druhého zázraku.

Nato Mojžiš povedal Pánovi: „Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk.“   Pán mu odvetil: „A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán? A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!“

On však odpovedal: „Prosím, Pane, pošli niekoho iného!“ Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: „Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. On ti ide oproti, a keď ťa uvidí, bude sa zo srdca radovať. Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami

Pán hovoril aj Áronovi: „Choď na púšť naproti Mojžišovi!“ On šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho. A Mojžiš oznámil Áronovi všetky Pánove slová, ktorými ho vyslal, a všetky zázraky, ktoré mu prikázal. Nato Mojžiš a Áron šli a zhromaždili starších Izraela. (Ex 3-4. krátené)

Už som to raz naznačil a teraz sa budem trochu opakovať: Sú rany, ktorým nedokážeme predísť. Sú rany, ktoré sa nikdy neuzdravia. My kresťania sa to snažíme prijať ako fakt. Nie kvôli nejakej rezignácii alebo z fatalizmu. Musíme samozrejme urobiť všetko, čo je v našich silách a najlepšie, ako to v daných podmienkach dokážeme. No veríme, že tam, kam už naše sily, schopnosti či prostriedky nedosahujú, stále môže konať Boh. A to je oslobodzujúce vedomie.

Chcem tým povedať tri veci: 

1. Urob pre svoje deti všetko, čo je v tvojich silách a najlepšie ako to vieš. A prijmi, že je strašne veľa vecí, s ktorými nepohneš, pretože to presahuje tvoje možnosti. Príjmi svoju malosť a obmedzenie. Príjmi, že si človek, nie Boh.

Mojžiš mal zrejme túžbu urobiť niečo pre svoj národ a mal na to predpoklady ako nikto iný. Ale zobral to celé do vlastných rúk a pokúsil sa privlastniť si právo nad životom človeka. Zabil Egypťana a jeho telu ukryl do piesku. A veľmi rýchlo zistil, že tade cesta nevedie. Že toto sám nedá.

2. Počítaj s Bohom. On s tebou počíta. Dal ti poslanie. Mojžiša poslal do Egypta, teda dal mu poslanie. A keď Boh posiela, dáva aj silu k naplneniu poslania. Dáva ti silu. Mojžišovi dal palicu, ktorá sa podľa potreby menila na hada, plášť, pod ktorý keď vložil ruku, vyzerala ako postihnutá leprou. A dal mu Árona, ktorý sa stal jeho hovorcom.

3. Boh to často robí inak, ako by sme čakali. Vôbec nezbavil Mojžiša zajakávania. Ale poslal mu brata, ktorý vie čo, kedy a kde povedať. Takéto riešenie vyzerá divne. Ale keď sa nad tým zamyslíš, bolo to tak vlastne lepšie. Mojžišov problém sa vyriešil a ako bonus získal blízkeho človeka, ktorý sa stal spojivom medzi ním a jeho národom. Počítaj s Bohom a on bude konať v tvojom živote. No počítaj s tým, že to bude robiť inak, ako si predstavuješ. Lepšie.