Články

DOS: Kvitni tam, kde ťa Boh zasadil

uverejnené 28. 8. 2019, 14:10 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 29. 8. 2019, 9:35 ]

Kvitni tam, kde ťa Boh zasadil

Stretnutie náhradných rodín, aug. 2019

Pomôcky: Obrázky stromov (v súbore zámerne nie sú rozkvitnuté stromy, ani stromy s plodmi); obraz stromu; prúžky papiera; perá pre všetkých; na modlitbu banery, kvety, nálepky, sviece. Cieľová skupina: dospelí, náhradné rodiny; trvanie: 90 minút

Metodika: Metodika je dostupná v tomto súbore. Obsahuje aj námety na ďalšie aktivity.


Tam, kde…

„Kvitni tam, kde ťa Boh zasadil.“ Pri tých slovách myslím na Židov, ktorých po dvojročnom obliehaní Jeruzalema (587 pred Kr.) Nabuchodonozor (Nebukadnesar II.) presídlil do Babylonskej ríše. Babylončania vtedy zajali a presídlili štvrtinu obyvateľstva. Cielene sa pritom zameriavali na elity a hospodársky užitočných. Následne čo malo ruky a nohy emigrovalo do Egypta. A v krajine zostali len najchudobnejší a najbiednejší.

Myslím na Nemcov a Maďarov, ktorí boli vrámci repatriácie obyvateľstva vytrhnutí zo svojich koreňov a vysídlení zo svojich domovov na Slovensku. A na Rómov, ktorí ich na mnohých miestach vystriedali. Myslím na vaše deti, niektoré presadené aj viac krát vo veľmi krátkom čase.

No nejde ani tak o miesto vo fyzickom zmysle. Ide o vzťahy, hodnoty, kultúru… Ide o to, v čom sme zasadení a ako sme sa tam ocitli. To kde je dôležité, pretože z toho čerpáš to, čo potrebuješ pre život. Ako strom. On si nemôže len tak odísť na iné miesto. Celý život rastie na jednom jedinom mieste a z neho čerpá všetko, čo potrebuje pre život. Kde sme zasadení a zakorenení? Ktoré vzťahy a hodnoty sú tým tvojím miestom, ktoré ťa drží pri živote?

Jeremiášov list zajatcom

Dobre. Ale čo keď sa zelené údolie mení na vyprahnutú púšť? Čo keď sa pôda vyčerpá a už viac berie ako dáva? Čo keď sa ocitneme vytrhnutí a vykorenení? Jeremiáš píše práve takým ľuďom.

Toto je znenie listu, čo poslal prorok Jeremiáš (zvyškom) starcov v zajatí, kňazom, prorokom a všetkému ľudu - ktorých odviedol z Jeruzalema do Babylonu Nabuchodonozor, keď z Jeruzalema odišiel kráľ Jechoniáš a kráľovná, eunuchovia, júdske a jeruzalemské kniežatá, kováči a zámočníci -  prostredníctvom Elasa, syna Safanovho, a Gamariáša, syna Helkiášovho, ktorých júdsky kráľ Sedekiáš poslal do Babylonu k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi: „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, všetkým zajatcom, ktorých som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: Stavajte domy a bývajte v nich, saďte záhrady a jedzte ich ovocie, berte si manželky a ploďte synov a dcéry; i pre svojich synov berte manželky a dcéry vydávajte, nech rodia synov a dcéry, aby ste sa tam rozmnožili a neumenšili. Usilujte sa o blaho mesta, kde som vás poslal do zajatia, a modlite sa zaň k Pánovi, pretože v jeho blahu je i vaše blaho. Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Nech vás nezavedú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani veštci; ani nepočúvajte svoje sny, ktoré sa vám prisnijú, pretože vám falošne prorokujú v mojom mene; neposlal som ich, hovorí Pán.  (Jer 29,1-9)

Slová, ktoré sme práve počuli, sú určené ľuďom, ktorí prišli o všetko. Boli porazení v beznádejnej vojne, ktorú ich krajina viedla s najväčšou mocnosťou v regióne. Ich majetok zhabali Babylončania. Ich domy a vinice buď zbúrali, alebo zabrali, alebo ich nechali spustnúť. Hnali ich ako stáda a po týždňoch putovania, ktoré mnohí neprežili, im vyčlenili miesto niekde v opačnom kúte vtedy známeho sveta.

Čo radí Jeremiáš týmto vykoreneným ľuďom? 

Stavajte domy a bývajte v nich. Saďte záhrady a jedzte ich ovocie. Berte si manželky a ploďte synov a dcéry. I pre svojich synov berte manželky a dcéry vydávajte, nech rodia synov a dcéry, aby ste sa tam rozmnožili a neumenšili. Usilujte sa o blaho mesta, kde som vás poslal do zajatia, a modlite sa zaň k Pánovi, pretože v jeho blahu je i vaše blaho.

Jeremiáš im radí, aby hľadali a budovali pevné body, aby sa ukotvili. Keď si postavíš dom a usadíš sa v ňom, začne ti viac záležať aj na jeho okolí. Pripravuje ich na to, že to potrvá dlho. Predsa len medzi zasadením stromu a prvým ovocím uplynie veľa času. Povzbudzuje ich, aby žili tam, kde sa ocitli.

A tiež ich chráni pred vzburou. Práve vzbura je príčinou, prečo to všetko dopadlo tak ako to dopadlo a Babylončania sa uchýlili ku krajným riešeniam. Upozorňuje ich, aby nepodľahli vzbúreneckej propagande, ani svojim emóciám:

Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Nech vás nezavedú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani veštci; ani nepočúvajte svoje sny, ktoré sa vám prisnijú, pretože vám falošne prorokujú v mojom mene; neposlal som ich, hovorí Pán.  (Jer 29,8-9)

Je to stará duchovná zásada: Keď si v kríze, susedov trávnik vždy vyzerá lepšie a je zelenší než tvoj. V kríze stav na stabilitu. Aj sucho je zvyčajne len prechodný stav, ktorý skôr či neskôr pominie. Ak sa pokúsiš vytrhúť aj s koreňmi a presadiť sa inde, uschneš. Ak vytrváš, raz príde dážď.

Pozri sa na to, čo si vlepil ku koreňom stromu, na vzťahy a hodnoty, ktoré sú tvojím miestom rastu. Príde čas, keď ten človek bude brať strašne veľa a nedá ti skoro nič. Prídu obdobia, keď sa hodnoty, ktoré ťa držia, stanú kameňmi, ktoré drásajú. Neuteč. Okrem neba neexistuje miesto, kde by to bolo bezproblémové a ideálne. Zostaň kde si.

Dnes je ľahké presťahovať sa, vymeniť miesto, prácu, ľudí, vzťahy, aj manželov a manželky… To, že žijeme v slobode, sme samostatní a sebestační, je samozrejme skvelé, je to prínos, buduje nás to a má to nesporne veľa výhod. Ale to že  máme možnosť ujsť a začať odznova prináša so sebou pokušenie ujsť pri už prvých, druhých alebo tridsiatich ťažkostiach. A kto stále len začína riskuje, že nikdy nič nedokončí.

Potrebuješ Jeremiáša

Iste, občas zmeníš prácu, vstúpiš do nových vzťahov, prehodnotíš niektoré postoje. A kríza alebo ťažkosti môžu byť impulzom a hnacou silou. Niekedy nie je iná možnosť. Ale takých situácií je v skutočnosti oveľa menej, než sa nám zdá. A len zriedka sme schopní rozlíšiť ich sami. Vtedy príde vhod nejaký ten Jeremiáš, ktorý ti to pomôže rozlíšiť. Ale možno ti vtedy povie: „Neblbni a vydrž! Toto nepotrvá večne.“ Vlastne ten starozákonný Jeremiáš použil iné slová: 

„Takto hovorí Pán: Až sa sedemdesiat rokov pre Babylon bude chýliť ku koncu, navštívim vás a splním na vás svoje prisľúbenie, že vás privediem späť na toto miesto“ (Jer 29,10).

Lenže Jeremiáš nie je len tak hocikto. Nedávno mi volala jedna známa. Keď zle, zvykne ísť priamo na koreň veci, takže preskočila všetky tie dôležité zdvorilosti a po „Ahoj, máš chvíľku?“ nasledovalo vecné: „Som nasr… a chcem, aby si mi povedal, čo mám robiť!“ Nasledoval stručný ale dosť farbistý popis toho, ako jej muž hlúpne a robí všetko naopak sveta. Zakončila to tým, že sestra a dve kamarátky, s ktorými si bola v ten deň sadnúť, jej zhodne odporučili, aby sa okamžite rozviedla. Že je sestra rozvedená, to som vedel. A na kamarátky som sa spýtal jen pre istotu, kvôli metodologickej presnosti… Čo iné by jej mohli poradiť? Nie, neporadil som jej ani jedno, ani druhé. Nebolo treba. Iba sme spolu hovorili o tom, prečo ho ľúbi. A prečo on ľúbi ju.

Jeremiáš vôbec nemusí byť človek, s ktorým tráviš veľa času a chodíš s ním na kávu. Náš Jeremiáš bol prorok, ktorým všetci pohŕdali. Vo väzení alebo na pranieri strávil viac času, než na slobode. Celé roky varoval kráľa a šľachtu pred vzburou. Keď Babylončania nakoniec pritiahli a obliehali Jeruzalem, vyzýval vodcov národa, aby so cťou prijali porážku. Väčšinu z tých dvoch rokov strávil vo väzení, nakoniec ho hodili do prázdnej cisterny na dažďovú vodu, aby sam, po kolená v bahne, zahynul od hladu a smädu. Ale prežil. Nešiel do zajatia. Kým sa dalo, zostal v ruinách Jeruzalema, aby chránil zvyšky národa. Ten list je určený tým, ktorí ním celé roky pohŕdali, vysmievali sa mu, ponižovali ho a väznili. Teraz by im mohol napísať niečo vo význame: „Ja som vám to hovoril! Tak vám treba.“ Ale neurobil to.

Tvojim Jeremiášom je človek, ktorý ti vie povedať aj kritické slová. A ak to robí, tak preto, že mu na tebe záleží. Človek, ktorý ťa prijíma takého, aký si. Aj keď občas utŕži nejaký ten kopanec.

Vyhliadni si svojho Jeremiáša, ktorý ťa podrží na mieste, kde ťa Boh zasadil.

Buď Jeremiášom. Ľudia ťa potrebujú, aby mohli vytrvať a kvitnúť na mieste, kde ich Boh zasadil. A pamätaj, že byť Jeremiášom, to je pár kritických slov v správny čas na správnom mieste. A tiež trpezlivo znášané nepochopenie. Buď Jeremiášom.

Kde ťa Boh zasadil...

Lenže ten príbeh má i svoju nadprirodzenú rovinu. Z prirodzene je to vyhnanstvo dôsledkom naivnej politiky a prehnaných osobných ambícií vodcov, ktorí povýšili svoje výhody pred dobrom zverených ľudí. Ale Jeremiáš odkrýva Boží vstup do toho všetkého. Boh nezabránil národu v konaní zla. Varoval ich, vyzýval. Ale oni boli múdrejší. No keď sa to už stalo, neopúšťa ich a premieňa čas zajatia na čas obnovy. Neváha to celé vziať na seba a hovoriť: „Ja som vás poslal do vyhnanstva a ja vás zase privediem späť…“ 

Keď máš dojem, že žiješ v púšti, pýtaj sa, kto ťa tam zasadil. Pre nás kresťanov sú niektoré životné situácie tak posvätné, že ich nespochybňujeme. Aj keď práve susedov trávnik vyzerá lepšie.

A keď práve nedokážeš veriť ľuďom, ver Bohu. Ver Bohu a kvitni tam, kde ťa zasadil. Totiž práve tam, kde ťa zasadil, je tvoje blaho.

„Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, všetkým zajatcom, ktorých som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: Stavajte domy a bývajte v nich, saďte záhrady a jedzte ich ovocie, berte si manželky a ploďte synov a dcéry; i pre svojich synov berte manželky a dcéry vydávajte, nech rodia synov a dcéry, aby ste sa tam rozmnožili a neumenšili. Usilujte sa o blaho mesta, kde som vás poslal do zajatia, a modlite sa zaň k Pánovi, pretože v jeho blahu je i vaše blaho.“

Modlitba

Na záverečnú modlitbu možno využiť banery Kvitni tam... 

O nesení kameňov

uverejnené 28. 8. 2019, 13:46 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 29. 8. 2019, 9:24 ]

Pomôcky: Košík s kameňmi, na každom je iný nápis. Nápisy: trpezlivosť, láskavosť, miernosť, temperament, hlučnosť, neporiadok, chaos, nedochvílnosť, strach, obavy, neistota, šomranie, bezmocnosť, domáce úlohy, nadávky, limity, obmedzenia, počítač, mobil, tablet, internet, susedia, tvrdohlavosť... 

Biblické čítanie: Nech vezme svoj kríž…

Ježiš zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ (Mk 8,34-38)

Príbeh

Boli raz dvaja smelí a odvážni rytieri. Obstáli v bitkách, nebezpečných dobrodružstvách a riskovali život v službe mnohým pánom. Raz večer jeden z nich, pozorujúc západ slnka, riekol: „Mám pred sebou ešte jednu úlohu.“ „Akú?“ „Chcem  vystúpiť na vrch, na ktorom býva Boh.“ „Prečo?“ „Chcem, aby mi povedal, prečo nám celý život ukladá na plecia ťažké bremená a stále vyžaduje od nás viac, namiesto toho, aby nám náš údel aspoň trochu uľahčil,“ povedal zatrpknuto prvý rytier. „Pôjdem s tebou. Aj keď si myslím, že Boh vie, čo robí,“ uzavrel druhý. 

Cesta bola dlhá a namáhavá. Dorazili k Božiemu vrchu. Vystupovali mlčky, popri koňoch, pretože chodník bol strmý a ťažko schodný. Keď už mali na dohľad zahmlený vrchol hory, z výšky zahrmel hlas: „Vezmite so sebou všetky kamene, ktoré zavadzajú na chodníku!“ „Vidíš ho!“ namietal prvý rytier. „Je to vždy rovnaké! Po ťažkom výstupe nás chce ešte viac zaťažiť. Už mám toho akurát dosť!“ A vrátil sa späť. 

Druhý rytier však urobil tak, ako prikázal hlas. Zabralo mu to veľa času a stálo ho to veľa síl, takže na vrchol vystúpil až tesne pred západom slnka. Keď sa posledný slnečný lúč dotkol kameňov v jeho náručí, zažiarili. Zmenili sa na brilianty nesmiernej hodnoty.

Je to iba rozprávka a takto sa to určite nikdy nestalo. Alebo áno?

Modlitba

Ježiš, ty si sa stal človekom. A preto rozumieš, aké je pre nás ťažké zobrať každý deň to svoje bremeno a vliecť ho. Trepať sa s ním do kopca a nebyť si ani istý, čo to vôbec má zmysel. Niekedy nás drží rutina, inokedy vedomie povinnosti. Občas obava. Niekedy nádej, že snáď raz… A niekedy nemáme nič, len dôveru, že ty vieš, čo žiadaš. Daj nám, prosím, silu na každý nasledujúci krok. Amen.

Aktivitka s kameňmi

V miestnosti sú uložené kamene, slovami dole, tak, aby ich nebolo vidieť. Každý si zoberie jeden. To, čo je na ňom napísané, môže prijať ako výzvu alebo bremeno, s ktorým sa treba popasovať. Potom môžu nasledovať spontánne modlitby.

DOS: Kto je to Mojžiš?

uverejnené 28. 8. 2019, 2:56 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 28. 8. 2019, 3:15 ]

Kto je to Mojžiš?

Charakteristika: Božie slovo hovorí o Mojžišovi, že „bol veľmi tichý muž, tichší ako všetci ostatní ľudia na svete“ (Nm 12,3). A Deuteronómium dodáva: „Odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre, ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu rozkázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celej jeho krajine, ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú Mojžiš vykonával pred celým Izraelom. (Dt 34,10-12) No jeho životná cesta bola skutočne strastiplná, sprevádzaná neistotou, zlyhaním a zúfalým hľadaním vlastnej identity.

Pomôcky: Prezentácia; pracovné listy, obrázkové karty (empatia, dixit a pod.). 

Čas: 3 hodiny; cieľová skupinadospelí, náhradné rodiny; metodika: OBN_Kto je to Mojžiš.pdf; metodika obsahuje aj námety na prehlbujúce aktivity. prezentácia: OBN_Kto je to Mojžiš-Prez.odp.

O hľadaní identity

1. Mojžišovo detstvo

Izraeliti sa veľmi rozmnožili, a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená.  Keď potom v Egypte nastúpil nový kráľ, „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my.  Podniknime niečo a šikovne zabráňme, aby sa ďalej nerozmnožoval, aby sa azda nepripojil k našim nepriateľom, nebojoval proti nám a potom z krajiny neodišiel.“ I ustanovili nad ním pracovných dozorcov, aby ho utláčali ťažkými robotami: staval totiž faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. Ale čím viac ho utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili. Preto Egypťania neľudsky hnali Izraelitov do práce a ich život robili neznesiteľným ťažkou robotou. Faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého chlapca čo sa narodí Hebrejom, hoďte do Nílu, každé dievča nechajte žiť!“ (Ex 1, 7-22, krátené)

Takto nejako to vyzeralo, keď sa narodil muž, o ktorom vám chcem dnes hovoriť. Určite ste o ňom už počuli. Vybral som si ho preto, že má s nami veľa spoločného. Poďme sa pozrieť na dramatické okolnosti jeho narodenia.

(O)pustený k vode a jeho sestra

Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru. Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala. Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu. Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude. (Ex 2,1-4).

Je mnoho dôvodov, prečo sa matka rozhodne pustiť svoje dieťa k vode. Vrátane chladných ekonomických kalkulácií, ktoré nehľadia na dlhodobé dôsledky, ovplyvňujúce niekoľko generácií. Tejto mame určite trhalo srdce, keď sa musela svojho dieťaťa zbaviť. Nedokázala ho priamo utopiť, preto vymazala asfaltom papyrusový košík, vložila doň chlapca, položila ho do tŕstia pri brehu a s plačom ušla. 

Ale čo to mohlo spôsobiť jej dcére Miriam, ktorá si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude? A čo ďalšie generácie? Pre jej vnučku a pravnučku by to už bola možno samozrejmosť…

Je mnoho dôvodov, prečo matka opustí svoje dieťa. Nikdy ich nesúď. Sú dôsledkom celej reťaze predchádzajúcich, dávno zabudnutých, príčin. Reťaze, ktorá sa možno tiahne niekoľko generácií dozadu.

Adoptívna mama

Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: „To je z hebrejských detí!“ Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: „Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?“ A faraónova dcéra jej odvetila: „Choď!“ Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa.“ Žena chlapca vzala a chovala ho. Keď chlapec odrástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: „Veď som ho z vody vytiahla.“ (Ex 2,5-10)

Myslím že faraónova dcéra neabsolvovala žiadnu prípravu na náhradné rodičovstvo, hoci to, že si ju sociálna nepreklepla, je pochopiteľné. Nevieme, či bola slobodná alebo vydatá, či mala deti alebo či bola vôbec dospelá. Evidentne však reaguje pod vplyvom emócií a vedome postupuje proti platnej legislatíve. K dobru jej slúži, že si nechala poradiť a pomôcť, vďaka čomu odkojila dieťa jeho vlastná matka. Keď chlapec odrástol, priviedli ho k princeznej, a ona ho s pocitom dobre vykonanej práce adoptovala. Dala mu aj nové meno, ktoré malo vyjadrovať, čo pre neho urobila: Moše, vytiahnutý z vody.

2. Zlomový bod

V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. I poobzeral sa, a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“ A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni.

Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil.  Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: „Prečo ste dnes prišli tak skoro?!“ Ony mu odpovedali: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ Tu on povedal svojim dcéram: „A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“ A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“ Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: „Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!“  (Ex 2,11-22)

Zdá sa, že kľúčovým problémom nášho Mojžiša je identita. Faraónova dcéra ho vytiahla z vody a za to jej patrí vďaka, pretože mu zachránila život. No zároveň ho spretŕhala jeho korene. Mojžiš nezrástol s Egypťanmi („vyšiel k svojim súkmeňovcom“), ale nebol ani židom („Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?“). Podľa židovskej tradície prežil 40 rokov v Egypte a ďalších 40 v Madiáne, kde nazval svojho syna Gersam, cudzinec, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“  Vlastne tak možno volali Mojžiša miestni: Prišelec.

Ak je Mojžišova kríza identity príčinou, impulzívnosť, zbabelosť i neschopnosť niesť následky svojho konania môžu byť jej dôsledkom.

Nejde o to, čo mala faraónova dcéra urobiť, aby takýmto problémom predišla. Sú rany, ktorým sa dá predísť a sú také, ktorým sa predísť nedá. Sú rany, ktoré sa časom uzdravia a zostanú po nich len jazvy. A sú také, s ktorými musí človek žiť väčšinu života. Niekedy neprinášajú riešenie ani všetky poklady Egypta, jeho múdrosť a vzdelanie. Ani vysoké postavenie na kráľovskom dvore.

3. Osudové stretnutie

A tak je Mojžiš na začiatku tretej kapitoly knihy Exodus 80 ročný emigrant, čo žije s potulnými nomádmi, pasie stáda svojho svokra, zajakáva sa a je zakomplexovaný. Veľkú kariéru teda neurobil. Lenže to najlepšie ešte len príde. Sem to dotiahol Mojžiš sám. Ďalej berie do rúk opraty Boh.

Rozprávanie tretej a štvrtej kapitoly Exodu je fantastické a stojí za prečítanie, aspoň v skrátenej verzii:

Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“

Boh konečne zaujal Mojžiša. Ktovie, koľko krát sa o to pokúšal. Nakoniec Mojžiš zabral na horiaci ker. Čo hovorí toto rozprávanie k téme Mojžišovej identity?

1. Boh Mojžiša pozná, volá ho po mene. 2. Boh sa mu predstavuje ako Boh jeho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba. Mojžišov biologický otec sa volal Amram a pochádzal z rodu Lévi. Či Mojžiš jeho meno vtedy poznal alebo nie, netuším.

No Abrahám je praotcom Izraelského národa, Izák je jeho syn a Jakub jeho vnuk. Jakubovi Boh zmenil meno na Izrael. Jakubova rodina, dvanásť synov so ženami a deťmi, emigrovala do Egypta a po 400 rokoch sa rozrástli na etnickú skupinu, ktorú Egypťania zotročili. Abrahám, Izák a Jakub sú Mojžišovi predkovia spred 400-500 rokov. Boh svojou autoritou potvrdzuje Mojžišovu identitu, potvrdzuje ho ako súčasť hebrejského národa. 

Boh urobil nadprirodzeným spôsobom to, čo sa nepodarilo ľuďom urobiť spôsobom prirodzeným. A hoci sa Mojžiš ešte chvíľu zdráhal, nakoniec to prijal a dovolil Bohu, aby menil jeho život. A vtedy sa začali diať veci, aké Egypt ešte nezažil.

Mojžišove výhovorky

Boh povedal Mojžišovi: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu.“

Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: »Boh vašich otcov ma poslal k vám.« Oni sa budú pýtať: »Aké je jeho meno?« A čo im odpoviem?“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!“ - a dodal: „Toto povieš Izraelitom: »Ja-som« ma poslal k vám!“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. A oni poslúchnu tvoj hlas a pôjdeš ty a starší Izraela k egyptskému kráľovi, a poviete mu: »Pán, Boh Hebrejov, nám prišiel v ústrety a teraz musíme ísť na tri dni cesty do púšte, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu.«“

Mojžiš namietal: „A keď mi nebudú veriť, a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: »Nezjavil sa ti Pán!«?“ Pán mu povedal: „Čo to máš v ruke?“ On odvetil: „Palicu.“ A on vravel: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal. Potom Pán povedal Mojžišovi: „Načiahni ruku a chyť ho za chvost!“ A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. „To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“

A Pán mu hovoril ďalej: „Vlož si ruku do záňadria!“ I vložil si ruku do záňadria, a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh. Potom mu povedal: „Opäť si vlož ruku do záňadria!“ On opäť vložil ruku do svojho záňadria, a keď ju zo záňadria vytiahol, div, bola ako ostatné jeho telo. „A keby ti neverili a nepočúvali na hlas prvého zázraku, uveria na hlas druhého zázraku.

Nato Mojžiš povedal Pánovi: „Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk.“   Pán mu odvetil: „A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán? A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!“

On však odpovedal: „Prosím, Pane, pošli niekoho iného!“ Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: „Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. On ti ide oproti, a keď ťa uvidí, bude sa zo srdca radovať. Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami

Pán hovoril aj Áronovi: „Choď na púšť naproti Mojžišovi!“ On šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho. A Mojžiš oznámil Áronovi všetky Pánove slová, ktorými ho vyslal, a všetky zázraky, ktoré mu prikázal. Nato Mojžiš a Áron šli a zhromaždili starších Izraela. (Ex 3-4. krátené)

Už som to raz naznačil a teraz sa budem trochu opakovať: Sú rany, ktorým nedokážeme predísť. Sú rany, ktoré sa nikdy neuzdravia. My kresťania sa to snažíme prijať ako fakt. Nie kvôli nejakej rezignácii alebo z fatalizmu. Musíme samozrejme urobiť všetko, čo je v našich silách a najlepšie, ako to v daných podmienkach dokážeme. No veríme, že tam, kam už naše sily, schopnosti či prostriedky nedosahujú, stále môže konať Boh. A to je oslobodzujúce vedomie.

Chcem tým povedať tri veci: 

1. Urob pre svoje deti všetko, čo je v tvojich silách a najlepšie ako to vieš. A prijmi, že je strašne veľa vecí, s ktorými nepohneš, pretože to presahuje tvoje možnosti. Príjmi svoju malosť a obmedzenie. Príjmi, že si človek, nie Boh.

Mojžiš mal zrejme túžbu urobiť niečo pre svoj národ a mal na to predpoklady ako nikto iný. Ale zobral to celé do vlastných rúk a pokúsil sa privlastniť si právo nad životom človeka. Zabil Egypťana a jeho telu ukryl do piesku. A veľmi rýchlo zistil, že tade cesta nevedie. Že toto sám nedá.

2. Počítaj s Bohom. On s tebou počíta. Dal ti poslanie. Mojžiša poslal do Egypta, teda dal mu poslanie. A keď Boh posiela, dáva aj silu k naplneniu poslania. Dáva ti silu. Mojžišovi dal palicu, ktorá sa podľa potreby menila na hada, plášť, pod ktorý keď vložil ruku, vyzerala ako postihnutá leprou. A dal mu Árona, ktorý sa stal jeho hovorcom.

3. Boh to často robí inak, ako by sme čakali. Vôbec nezbavil Mojžiša zajakávania. Ale poslal mu brata, ktorý vie čo, kedy a kde povedať. Takéto riešenie vyzerá divne. Ale keď sa nad tým zamyslíš, bolo to tak vlastne lepšie. Mojžišov problém sa vyriešil a ako bonus získal blízkeho človeka, ktorý sa stal spojivom medzi ním a jeho národom. Počítaj s Bohom a on bude konať v tvojom živote. No počítaj s tým, že to bude robiť inak, ako si predstavuješ. Lepšie.

DOS: Kvitni tam, kde ťa Boh zasadil

uverejnené 15. 7. 2019, 1:13 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 15. 7. 2019, 1:14 ]

Banery k tichej modlitbe, popis a aktivity priamo na obrázkoch.





DOS: Dobrý Samaritán

uverejnené 15. 7. 2019, 1:09 používateľom Jozef Možiešik

Interpretácia ikony (https://moziesik.blogspot.com/2019/07/chod-rob-aj-ty-podobne.html)


"Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha." Podľa ikonopisca* je to vznešený muž. Podľa starobylej tradície sa volá Adam a Jeruzalem, miesto vznešenosti, bezpečia a istoty, miesto blízkosti Boha..., je raj, ktorý musí opustiť. Dôvody poznáme. Ale nemusíme ho s biblickým Adamom stotožňovať absolútne. Hebrejské meno Adam sa totiž v preklade znamená človek. "Istý človek zostupoval..." Pokojne by mohol mať aj moje meno. Alebo tvoje.



"Padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli." Ikonopisec dal zbojníkom podobu démonov. To aby sme nerozmýšľali nad ľuďmi, ktorí tomu chudákovi ublížili, ale nad jeho vlastnými hriechmi, ktoré sú ďaleko väčším problémom.

Spomeň si, koľkokrát si ty padol do pasce zla. Väčšinou sadneme Zlému na lep v domnení, že niečo pre seba uchmatneme. Ale čo si nakoniec získal?



Situácia každého človeka, ktorý prepadne hriechu, je nakoniec rovnaká: zostáva doráňaný, ozbíjaný, polomŕtvy a opustený



A polonahý. Všimni si, že démoni si odnášajú jeho rúcho. To, podľa ktorého sme spoznali, že je to vznešený človek. Tak to je, hriech oberá človeka o dôstojnosť.



"Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej." Zvyčajne na tých dvoch pozeráme s pohoršením, lebo však mali sa aspoň pokúsiť... A určite je to tak. Ale ikonopisec chce vyjadriť inú myšlienku a aby sme ich nemali za sebastredných pokrytcov, dáva im svätožiary. Jeden zastupuje prorokov, druhý starozákonné kňazstvo. Možno sú to Mojžiš a Áron, neviem.

Ak máme pred sebou človeka, ktorý je dobitý vlastným hriechom, stratil svoju ľudskosť i dôstojnosť, kňaz ani levita Starého zákona mu nemôžu pomôcť. Môžu sa len bezmocne prizerať, alebo ísť ďalej. Ide totiž o problém, s ktorým si sám nevie rady žiaden náhodný okoloidúci.



"No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto." Zaujalo ma, že na rozdiel od tých dvoch, ktorí sa v príbehu ocitli náhodou, o tomto Ježiš hovorí, akoby bola jeho prítomnosť zámerná. Starobylá tradícia i ikonopisec v ňom vidia Krista. A ten vôbec neprišiel náhodou.

Prišiel a prichádza s jasným zámerom: vstúpiť do tvojej a mojej biedy. Nie tej materiálnej. Do tej bytostnej, do ktorej sa dostávame tým, že znova a znova lezieme do pasce, ktorej výsledkom je doráňaný, ozbíjaný, polomŕtvy a opustený človek, obraný o vlastnú dôstojnosť.



Všimol si si ten detail? Keď ho zmlátili, bol to mladík v plnej sile. Teraz tu leží starec. Dlho, predlho trvalo, kým sa ku nemu Kristus dostal. Ak si v podobnej situácii, opakovane doráňaný hriechom, dovoľ konečne Kristovi, aby ošetril tvoje rany. On jediný má to, čo tie rany skutočne potrebujú.

"Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich." Olej a víno, symboly pre Nový zákon a milosť, alebo sviatosti s ich odpúšťajúcou a uzdravujúcou milosťou? Nechaj sa Kristom ošetriť vo sviatosti zmierenia, posilniť pri svätej omši a svätom prijímaní...



V príbehu ho vyložil "na svoje dobytča", no na ikone ho zobral na plecia. Kristus je zvyknutý brať na svoje ramená kríž. Svoj, aj tvoj. A ponesie ťa dokonca aj vtedy, keby si bol ty jeho bremenom.



"Zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘" Tak to urobil Samaritán z príbehu. Kristus z ikony odnáša raneného do Cirkvi a zveruje ho do jej starostlivosti. Napokon dal jej /nám/ omnoho viac, než len dva denáre. Cirkvi zveril poklad viery, prostriedky spásy. Preto je Cirkev domovom obrátených (či obracajúcich sa) hriešnikov.


https://www.reddit.com/r/OrthodoxChristianity/comments/2sc2pa/icon_of_the_good_samaritan/

Zhrnuté: 

  1. V Božích očiach má každý z nás, každý človek, obrovskú cenu, máme vznešenú dôstojnosť (odev)o ktorú nás nepripravilo ani fatálne zlyhanie prvých ľudí v raji. 
  2. Ale sme hriešni, hriech na nás číha a často mu padáme do rúk (démoni). Hriech, akokoľvek lákavý, nakoniec necháva človeka opusteného, ožobračeného a osamoteného (opustený zranený). Môže nám priniesť do života niečo na chvíľu obohacujúce, príjemné a podobne..., ale nakoniec nás oberá o ľudskú dôstojnosť (šaty). 
  3. Jediným riešením na tvoj i môj hriech je Ježiš Kristus (kňaz, levita, Samaritán). On prináša odpustenie a milosť, posilu a uzdravenie.
  4. Kristus sa stará o človeka prostrednítvom Cirkvi, bratov a sestier, ktorým zveril poklad viery a plnosť prostriedkov spásy.
  5. Prijmi Krista, ktorý je jediným skutočným riešením, prijmi dar odpustenia a zmierenia. Prijmi svoje miesto v Cirkvi, ako brat alebo sestra bratov a sestier.




___________________

* Tento druh obrazu sa volá ikona (nemýliť si s ikonkami na pracovnej ploche :-). Autor ikony sa volá ikonopisec. To preto, že ikona je forma zapísaného Božieho slova.

DOS: Modlitba za rodiny s rodinami...

uverejnené 22. 5. 2019, 1:12 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 22. 5. 2019, 1:22 ]

Tretí májový víkend bol v Rodinkove víkendový pobyt pre náhradné rodiny. Okrem iného sme sa s rodinami aj modlili. Ako inak, za rodiny ;-)

V skratke: Modlitba má tri časti. 1. Muž s otvorenými rukami – interpretácia obrazu Noc v Hebrone, Božie slovo (Gn 15,1-6), aktivita pre rodičov, spojená s modlitbou vďaky za deti a druhá aktivita s modlitbou ako pozvanie k odovzdanosti Bohu. 2. Boh s plnými rukami – interpretácia obrazu Stvorenie, aktivita pre rodičov, úryvky zo žalmov (Žalm 16,1-2.5.7-8, a 31,15-16). 3. Ratolesť – interpretácia obrazu Synodálna ruža diecézy Rottenburg – Stuttgart, biblický text  (Iz 11,1), pozvanie k spontánnej modlitbe.

Pomôcky: Obrazy S. Ködera: Noc v Hebrone, Stvorenie a Synodálna ruža diecézy Rottenburg – Stuttgart; stojany na obrazy, samolepiace papieriky, biele, malé, najlepšie okrúhle; perá; prezentácia s obrazmi; meditačná hudba. Obrazy ľahko nájdete na internete, stačí googliť: Sieger Köder, Schöpfung, Die Nacht von Hebron, Synodenrose Diözese Rottenburg-Stuttgart.

Podrobnejšie:    Všetko nájdete v priečinku, v súbore KTX_Náhradné rodiny, Rodinkovo 2019.pdf. A čo to aj v brožúrke Pozri na nebo_NR.pdf.

Náhradné rodiny






DOS: Udri klinec po hlavičke

uverejnené 28. 4. 2019, 10:14 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 28. 4. 2019, 10:20 ]

Udri klinec po hlavičke

Charakteristika: Boh nikdy necúvne, nepodľahne pokušeniu, strach ho nezlomí, ako sa to tak často stáva nám slabým ľuďom. Možno aj preto strpel Kristus, aby bol pribitý na kríž. Aby ho, až bude to ľudské v ňom tak slabé, nezlomilo pokušenie zostúpiť z kríža, vzdať to. Vieme, že sme slabí. Preto skladáme verejné sľuby, prijímame verejné záväzky. Aktivitu "Udri klinec po hlavičke" možno využiť vrámci poklony krížu na Veľký piatok a Bielu sobotu. Je prípravou na obnovu krstných sľubov a zároveň vyjadrením prijatia záväzku vernosti. Viac o hlavnej myšlienke si môžete prečítať v tomto príspevku.

Pomôcky: Drevený kríž, klince, kladivá, kartičky so sľubmi, perá, stojan s banerom.

Postup: Na stojan umiestnime baner s popisom. Texty nájdete v tomto súbore. Na zem položíme drevený kríž, vedľa klince, kladivo a kartičky. Kartičky treba vytlačiť dopredu, nájdete ich v tom istom súbore, ako baner. Kartičky sú vyhotovené v troch druhoch, prvý obsahuje záväzok zrieknutia sa zlého, druhý vyznanie viery a tretí obnovu manželského sľubu. Veriaci napíše na kartičku svoje meno, na druhú stranu môže napísať svoju modlitbu a kartičku pribije na kríž. Tým vyjadrí prijatie záväzku, o ktorom sa hovorí v texte na kartičke. Aktivita je podrobnejšie vysvetlená na baneri.

Viac fotografií nájdete v FB albume:-)

MOD: Modlitba so Samaritánkou

uverejnené 26. 3. 2019, 3:29 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 26. 3. 2019, 22:14 ]

Modlitba so Samaritánkou

V rámci iniciatívy 24 hodín pre Pána sme do programu vo farnosti zaradili aj večernú Modlitbu so Samaritánkou. O čo ide? Je to vlastne modlitbovo – meditatívne pásmo, zamerané na spytovanie svedomia, pokánie a motivovanie k svedectvu. Tematicky vychádza z biblického rozprávania o stretnutí Ježiša so Samaritánkou. Zamyslenia sú umocnené projekciou ikony Ježiš a Fótiné a interpretáciou jej vybraných prvkov. Pásmo môže byť vsunuté do Eucharistickej adorácie.

Kompletnú metodiku s poznámkami a odkazmi a prezentáciu s ikonou nájdete v priečinku pod článkom.


Ježiš, unavený z cesty...

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ 

Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“

Spytovanie svedomia

Po prečítaní evanjeliovej stane nasleduje chvíľa ticha a potom otázky na spytovanie svedomia. Otázky sú zostavené do troch okruhov, po každom možno zachovať chvíľu ticha. 

Ježiš prišiel... Ježiš prichádza k Samaritánom, ba priamo k Samaritánke. On je iniciatívny, robí prvý krok. Ani nevieš, koľkokrát už Ježiš prišiel k tebe. Veľakrát si ho prehliadol, nevenoval si mu toľko sústredenej pozornosti, koľko mu patrí. Spomeň si napríklad na nedeľnú omšu: prišiel Ježiš, prišiel si aj ty. A? Kde je cez omšu tvoje telo? A kde tvoja myseľ? Tvoja pozornosť? Si aktívny alebo len pasívne prijímaš čo prichádza? Alebo tvoja večerná modlitba. Je to ako prežívaš stretnutia s Ježišom, primerané tomu, kto on je?

Unavený z cesty si sadol k studni... Bývaš unavený? A z čoho? Z vecí, ktoré stoja za únavu, sú užitočné pre teba i druhých. Alebo sú prázdne a zbytočné? A ako sa správaš, keď si unavený? Si mierny a láskavý, alebo nervózny a neochotný? Čo robíš, keď si unavený? Sadneš si k studni „živej vody“ alebo k televízoru či internetu a necháš z toho na seba špliechať hnus a odpad?

Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. A čo ty? Máš aj ty svoje predsudky?

Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ A ty? Ako reaguješ, keď od teba niekto niečo chce? Napadlo ti niekedy, že aj cez toho otravného človeka ti môže Ježiš niečo povedať?

Modlitba

Bože, prameň nekonečného milosrdenstva a nesmiernej dobroty, ty nás učíš, že pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky sú liekom proti hriechu; láskavo prijmi vyznanie našej slabosti a keď klesáme pod ťarchou previnení, pozdvihni nás svojou milosrdnou rukou. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.


Fótiné

Ježiš jej povedal: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok.“ […] „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“

Rozhrešenie pri studni

Starobylá tradícia volá túto samarijskú ženu Fótiné (Photina, Photini, Fotini), meno je odvodené zo starogréckeho Φωτεινή (fóteiné), čo znamená osvietená. Možno sa tak naozaj volala. Ale pravdepodobnejšie je, že toto meno jej prisúdili až kresťania. Pretože v ten deň, pri studni, sa jej naozaj dostalo osvietenia. Od Krista, ktorý je svetlom na osvietenie pohanov.

Dobre si ju prezri. Čo prezrádza jej tvár? Jej pohľad je sústredený, trochu smutný, nad niečím premýšľa. Má nad čím. Mala už piatich chlapov. A ten, ktorého má teraz, rozhodne nie je jej manžel. Takto prežije celý život? Kedy konečne nájde to, po čom tak túži? A po čom vlastne túži?

Čo nám o nej napovedá džbán v jej rukách? Je smädná, ide si nabrať vodu. Ale môže to byť aj symbol pre jej bytostný smäd, túžbu po naplnení tej hlbokej prázdnoty v nej.

A teraz sa pozri na Ježišove ruky. V ľavej drží zvitok, symbol Biblie. To preto, že jej práve ohlásil Božie slovo. A pravou jej žehná. Možno jej práve povedal: „Si rozhrešená od tvojich hriechov… Choď a už nehreš.“

Modlitba

Pane Ježišu, ty si prítomný teraz medzi nami. Ty prenikáš naše srdcia a každé stojí pred tebou roztvorené. Ty poznáš najtajnejšie  myšlienky. Ty nás prenikáš, poznáš nás lepšie, než sa my poznáme. Pred tebou sú odkryté všetky naše hriechy. Ty poznáš všetky naše úzkosti. Ty poznáš všetky naše utrpenia, všetky bremená, ktoré dvíhame.

Pane, teraz odovzdávame všetko tebe. Zober si naše srdcia. Zober na seba ťarchu všetkých našich hriechov, zober všetky naše pochybnosti. Teraz, v tejto chvíli, veríme v tvoju prítomnosť. Veríme v tvoju lásku. Dôverujeme ti. Dávame ti naše srdcia, všetko. 

Pane, ak to naše oddanie nie je ešte úprimné, ak sú v nás ešte pochybnosti, ak sa v našich srdciach ešte skrýva nedôvera, tak to všetko mocou svojho Ducha oddiaľ od nás. Priprav naše srdcia, aby sa mohli oddať tebe.

Chceme, aby si sa stal naším Pánom. Odteraz chceme už žiť len pre teba. Chceme sa zveriť tvojej láske.

Príď, Pane Ježišu a splň svoj prísľub, prosíme ťa o dar živej vody. Vylej teraz svojho Ducha. Nech vytryskne v nás prameň živej vody: viery, nádeje a lásky. Amen.

Kristov svedok

Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ Vyšli teda z mesta a šli k nemu…

Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Staň sa svedkom zmierenia

Tí, ktorí sa so Židmi nestýkajú, tí, s ktorými si slušný Žid nesadne za jeden stôl…, zrazu prosia Krista, aby zostal u nich. Aspoň na pár dní. Neurobil tam žiaden zázrak, nikoho neuzdravil, nikoho neoslobodil od démona. „Len“ daroval odpustenie jednej zúboženej žene, nad ktorou už všetci ostatní zlomili palicu.

Príjmi odpustenie vo sviatosti zmierenia. Choď a už viac nehreš. No to, čo sa stalo, si nenechávaj pre seba. Pozvi tých, ktorí sa boria s hriechom ako ty. Pozvi ich ku Kristovi.

Modlitba

Bože, svätý a milosrdný Otec, ty si nás stvoril a vykúpil; ty si v krvi svojho Syna udelil človekovi večný život, ktorý stratil závisťou diabla. Svojím Svätým Duchom oživ všetkých, veď nikoho nechceš nechať v moci smrti; prijmi k sebe kajúcnikov, veď ty neopúšťaš ani blúdiacich.

Pane, nech ťa pohýna pokorné a dôverné vyznanie tvojich synov a dcér. Uzdrav ich rany, podaj záchrannú ruku všetkým padajúcim, aby telo tvojej Cirkvi nebolo zbavené ani jedného údu, aby tvoje stádo nebolo rozptýlené, aby sa nepriateľ neradoval zo záhuby členov tvojej rodiny, a aby znovuzrodených z vody a z Ducha Svätého nezastihla večná smrť. 

K tebe, Pane, stúpajú naše pokorné prosby, pred tebou zaznieva plač nášho srdca: odpusť kajúcim hriešnikom, priveď ich z cestičiek omylov na cestu spravodlivosti, chráň ich, aby ich neranili nové hriechy a pomáhaj im, aby si opatrovali neporušenú a dokonalú milosť znovuzrodenia v krste a milosť zmierenia v pokání.

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým Boh po všetky veky vekov.


Modlitba so Samaritánkou

DET: Pôstna cesta púšťou, 2018

uverejnené 18. 2. 2018, 11:56 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 19. 2. 2018, 1:34 používateľom Božka Bzdilíková ]


Deti putujú púšťou, ale keďže na púšti ich budú čakať rôzne nástrahy a prekážky, potrebujú si so sebou zobrať zopár užitočných pomôcok.
  • Voda - modlitba. V studni je voda po kvapkách, a vždy keď sa pomodlia, môžu si jednu kvapku vymaľovať.
  • Sväté písmo - kamene z ktorých sa skladá studňa. Aby sa voda nevyliala, je potrebné studňu vybudovať, čítaním Svätého písma tiež budujeme vzťah k Bohu, spoznávame ho,  radí nám čo robiť, ako žiť, ako kráčať ďalej. Vždy keď si deti prečítajú zo SP, môžu si vymaľovať jeden kameň.
  • Svätá omša - oáza z Paliem. Je dobré sa zastaviť, oddýchnuť si, načerpať nových síl, účasťou na svätej omši v nedeľu deti získajú obrázok oázy, ten si nalepia a vyfarbia. (obrázky paliem nájdete v priečinku s plagátom cesty púšťou)
  • Sväté prijímanie, sv. spoveď, modlitba krížovej cesty - kvet. Za to dostanú kvet, ten si nalepia okolo studne.

Na ceste púšťou sa nachádza mnoho prekážok. 

  • Piesočná búrka. Deti ju prekonajú zrieknutím sa PC hier, mobilu, playstation, TV... Ak sa im to podarí, môžu si vyfarbiť stopu.
  • Páľava slnka, smäd. Ten prekonajú zrieknutím sa sladkostí, či slaných dobrôt (zemiakové lupienky a pod.).
  • Škorpióny, hady a iná púštna háveď. Zrieknutie sa lenivosti pomocou druhým, domácimi prácami a pod.
  • Samota. Zrieknutie sa sebectva, prekonávané delením sa, milým slovom voči druhému, pozornosťou voči iným...

Tieto prekážky sú v každom týždni iné, ale keďže sú štyri, tak tri z nich sa zopakujú. A deti si majú za splnenie danej úlohy - zdolanie prekážky v tom dni vymaľovať stopy, ktoré spájajú jednotlivé nedele.

Keď to celé prejdu, dostanú sa k studni, ktorú si budovali a aj z nej počas cesty čerpali, tak ako je to aj s našim vzťahom k Bohu, stále ho budujeme, a pritom už teraz môžeme z neho čerpať, práve vďaka tomu, čo pre nás Kristus urobil, nuž a vtedy aj púšť zakvitne - aj tá v našom srdci, duši...

autor plagátu: Libor Cvacho

Pôstna cesta 2018


DET: Pôstne nedele 2018

uverejnené 11. 2. 2018, 10:24 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 11. 2. 2018, 10:25 ]

K hlbšiemu prežívaniu pôstnych nedieľ môže deťom pomôcť aj táto aktivitka. Základom je plagát pôstnej cesty (fialová) s piatimi zastaveniami (Púšť, Tábor, Chrám, Tma, Zrno), ktoré predstavujú päť pôstnych nedieľ (bez Kvetnej). Aktuálny bod cesty ukazuje kniha Svätého písma, ktoré je našou navigáciou v pôstnom putovaní.

Ako sa dá materiál využiť?

1. Plagát pre deti. Každému z detí môžete dať pred Prvou pôstnou nedeľou plagát "Putovanie k Veľkej noci" (Pôst_2018 Fano_Plagát), vytlačený farebne na formát A5. Prípadne môžete využiť čiernobielu verziu (Pôst_2018 Fano_Plagát_čb). Vo farebnej verzii sa počíta s tým, že deti si každú nedeľu vystrihnú príslušné heslo a doplnia do "bubliny" k nedeli. Pri čiernobielej si ho dopíšu. V obrázku sú súradnice nedeľných evanjelií, takže obrázok môžu využiť rodičia, ktorí čítajú s deťmi Písmo doma.

2. Veľký plagát alebo prezentácia. Pri katechéze s viacerými deťmi (stretko, "detská" omša) môžete využiť plagát príslušnej nedele. Cesta, ktorú máme pred sebou, je v sivých odtieňoch. To, čo sme už prešli, je pekné, farebné. Číslo nedele je vždy na kameni pri ceste. Miesto, kde sa práve nachádzame, označuje kniha Svätého písma, naše GPS. Od Štvrtej pôstnej nedele budeme vidieť zreteľnejšie aj cieľ putovania, zrazu sa na Golgote objaví nápis "zmŕtvychvstanie". Všetky obrázky nájdete v priečinku pod článkom.

Autorom obrázkov je Patxi Velasco FANO, sú prevzaté z jeho blogu, takže nepublikovať a nepredávať;-).

Pôst 2018








1-10 of 35