Články

Ako čítať Sväté Písmo: 1. Metóda Västerås

uverejnené 11. 1. 2020, 9:37 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 11. 1. 2020, 9:53 ]

Kategória: DOS:

Västerskú metódu štúdia Biblie zostavil a vo švédskom meste Västerås v roku 1940 prvý krát použil  David Berglund. Pri čítaní biblického textu sa využívajú tri značky: otáznik, výkričník a šípka (?!→). Študujúci si označí otáznikom miesta, ktoré sú mu nejasné, vyvolávajú otázky alebo im nerozumie. Výkričníkom (alebo aj symbolom sviece) si označí miesta, ktoré mu prinášajú dôležité poznatky. Šípka (alebo krížik) na okraji označuje slová, ktorými sa cíti zasiahnutý, alebo ktoré ho zvlášť uvádzajú do vzťahu s Pánom. Výkričník teda označuje racionálnu oblasť, šípka emocionálnu. Otáznik sa týka tak jednej, ako i druhej. Metóda vhodná najmä pri štúdiu žalmov, pomáha totiž chápať obrazy a motívy. Oslovuje tak analytické i emocionálne stránky, a tak umožňuje prístup k textom na rôznych úrovniach.

Použitie metódy pri skupinovom stretnutí

Dĺžka stretnutia by nemala presiahnuť 90 minút. Treba dbať na presný začiatok i ukončenie. Vernosť téme je kľúčová, nie je vhodné odbočovať k veciam, ktoré presahujú tému stretnutia. Počas jedného stretnutia by mala byť preštudovaná celá kapitola biblickej knihy. Pri práci s kratšími pasážami chýba potrebný kontext a zvádzajú skupinu k prílišnému zameraniu na detaily.

Priebeh stretnutia:

5 minút - Spontánna modlitba
15 minút - Priestor na zdieľanie. Dovoľte účastníkom zdieľať sa s tým, čo zažil uplynulý týždeň, alebo čo objavili pri štúdiu Písma, čomu nerozumejú a podobne. Ak 15 minút nestačí, vráťte sa k zdieľaniu po stretnutí.
10 minút - Každý v tichosti číta fragment pomocou metódy Västeras.
15 minút - Zdieľanie a diskusia o objavených pravdách (!).
15 minút - Zdieľanie a diskusia o tom, čo zasiahlo srdcia účastníkov ().
25 minút - Priestor na diskusiu o otázkach a nejasnostiach (?).
5 minút - Spontánna modlitba.

Po stretnutí (pre dobrovoľníkov, ktorí stále majú čas) sa môžete vrátiť k veciam, ktoré nebolo možné prediskutovať.

Využitie metódy pri súkromnej modlitbe

Očistenie a naplnenie. Pros Pána, aby ťa očistil a naplnil svojím Duchom.

  • Vyznaj pred Pánom svoje hriechy. Urob to s dôverou, že Boh odpúšťa hriechy tomu, kto uverí. S vierou prijmi odpustenie a vzdávaj zaň vďaky.
  • Stručne popros Boha, aby ťa naplnil svojím Duchom. Ver, že naplnenie Duchom Svätým je (ako všetko, čo Boh dáva) dar milosti, ktorý závisí od viery a nie od pocitov. Uver, že Boh ťa naplnil svojím Duchom a ďakuj mu za to.

Čítanie. Vyber si úryvok na čítanie. Prečítaj si pasáž dvakrát. Počas druhého čítania pridaj značky podľa tu uvedenej metódy. 

  • ! To, čo zasiahlo tvoj rozum, označ výkričníkom, alebo sviečkou (svitlo ti).
  • To, čo zasahuje tvoje srdce, označ šípkou (šíp).
  • ? Neznáme a neisté označ otáznikom. Sformuluj otázku a zapíš si ju. Potom si pod ňu zapíš aj odpoveď.

Modlitba. Vlož do modlitby čo, čo bolo predmetom tvojho štúdia.

  • ! Uctievaj Boha v každej zjavenej pravde. Ďakuj mu za to, či dal spoznať. 
  • Pros ho, aby ťa naplnil Duchom Svätým a posilňoval a viedol vo všetkom, čo si objavil.
  • ? Stretni sa s inými veriacimi a zdieľaj s nimi to, čo si objavil (!→) a čomu nerozumieš (?). Ak si členom malej biblickej skupiny, môžeš tak urobiť počas skupinového stretnutia. Ak nie, porozprávaj sa s niekým iným alebo mu napíš email. Zdieľanie s ostatnými veriacimi je Boží spôsob kresťanského rastu, ktorý sa uskutočňuje iba v Ježišovom tele (Cirkev). Nikdy nerastieme sami.

Práca s biblickým textom 1Kor 2,1-5

Modlitba

Pokánie. Pri spoločnom stretnutí sa pomodlíme úryvok zo Žalmu 51.

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a nestranný vo svojom súde. Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať. Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ. Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh. Daj, aby som počul radosť a veselosť, a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. Odvráť svoju tvár od mojich hriechov a zotri všetky moje viny. Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého. (Žalm 51,3-13)

Vzývanie Ducha Svätého. Nasleduje spontánna modlitba s prosbou o naplnenie Duchom Svätým a vďakou zaň. Môžeme spojiť s piesňou Duchu Svätý príď.

Čítanie

Každý si v tichosti aspoň dvakrát prečíta stať 1Kor 2,1-5. Potom s ňou pracuje podľa predstaveného kľúča metódou Västerås.

Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. (1Kor 2,1-5)

Zdieľanie

Účastníci sa zdieľajú a diskutujú o objavených pravdách (!), potom o tom, čo zasiahlo srdcia účastníkov () a napokon o otázkach a nejasnostiach (?).

Modlitba

Spontánna modlitba vychádza z analyzovanej state a reflektuje hlavne ! a .


Na čítanie

Viera

uverejnené 4. 12. 2019, 2:34 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 4. 12. 2019, 3:08 ]

Opakovanie 1. tematického celku (Viera, KNB, III. ročník ZŠ)

Autor: Mgr. Darina Rúčková  Čas: 45 minút  Cieľová skupina: tretiaci ZŠ  Kategógia: DET: Deti

Postup:

  1. Deti rozdelíme do 6 skupín.
  2. Každá skupina má na stole obálku, v ktorej sú otázky alebo nedokončené veci spolu s odpoveďami. Je to vystrihnuté formou puzzle, (je jedno aký tvar, len aby im to zapadlo do seba )tak, aby nemali problém dať dokopy otázku a odpoveď. Pri niektorých otázkach majú napísané, aby si išli pre indíciu. Indícia je úloha, ktorú majú splniť po správnom priradení odpovede. Indície má na stole učiteľ (je to zaujímavejšie, lebo majú pohyb).

  3. Indície sú zamerané na to, čo majú nalepiť (položiť) na spoločný plagát. Ide o to, aby na plagáte bolo vlastne všetko čo sa učili. To, čo majú nalepiť na plagát majú na svojom stole spolu s otázkami, je to farebne odlíšené, t.j. ak má červená skupina dať na plagát napr. JE VEČNÝ, tak toto majú vytlačené modrým písmom a majú to na lavici... 
  4. Je celkom fajn, ak pri vyzdvihnutí indície prečítajú učiteľke aj otázku s odpoveďou. 
  5. Ktorej skupine sa to všetko najlepšie a aj najrýchlejšie podarilo, dostala malú odmenu.

Prílohy: Všetky prílohy sú v priečinku pod textom.



Jonáš

uverejnené 4. 12. 2019, 2:11 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 4. 12. 2019, 2:48 ]


Autorka: Mgr. Marta Vojčiňáková, kresby: Bc. Ľubka Franeková        Kategógia: DET: Deti

Cieľ:    Oboznámenie sa s príbehom proroka Jonáša, práca s biblickým textom hravou, súťažnou formou. Uvedomenie si potreby modliť sa a mať na to pokojné miesto.

Pomôcky: Sväté písmo – kniha proroka Jonáša alebo vytlačený text • Ryba „na kartóne“ – veľká ryba nakreslená na kartóne s vystrihnutým otvorom  Závesné kartičky pre jednotlivé dvojice/trojice  Úlohy s otázkami, tajničkou  Nápisy miest – Taršiš, Joppe, Ninive  Baliaci papier  Modelovacia hmota • Písacie potreby • Figúry postáv z príbehu – Jonáš, Pán, kapitán, kráľ Ninive, Ninivčan a námorník (počet Ninivčanov a námorníkov je taký, aby spolu s Jonášom, Pánom, kapitánom a kráľom dali súčet počtu žiakov = každé dieťa si nájde postavičku :-)

Prílohy: metodika  prezentácia  príloha 1  príloha 2  príloha 3

Priestorové zabezpečenie a príprava: 

Aktivita je realizovaná v budove, kde je viacero miestností. My sme využili:

  • knižnicu – ako východiskovú i záverečnú miestnosť,
  • počítačovú učebňu,
  • triedu tretiakov,
  • triedu štvrtákov,
  • triedu deviatakov, kde bol ukrytý ryba – poklad.

Triedy/miestnosti boli na kartičke pomenované tak, aby deti museli uvažovať, kam majú ísť. Samozrejme aktivitu je možné realizovať aj na ihrisku, v lese, na školskom dvore... Pred začiatkom aktivity sa rozložia a umiestnia v triedach úlohy, postavy i samotná ryba = poklad.


Modlitba 

Slovo poklad je tak tajomné. Pane, vieme, že sme tvojím pokladom a chceme, aby život s Tebou a láska k Tebe bola naším najväčším pokladom. Nebeským pokladom. Tým pokladom, ktorý chceme stále hľadať a vlastniť. Amen

Uvedenie do témy

  • Kto sa rád zabáva?
  • Kto rád hráva hry?
  • Kto rád odhaľuje tajomstvá?

Ak ste to vy, tak ste tu správne. Na to, aby sme dnešný poklad našli, si potrebujeme prečítať tento text. Rozdelíme sa do dvojíc, resp. trojíc.

Deti dostanú kartičku svojho družstva. Na kartičku si môžu pripevniť motúz, aby ju mohli nosiť zavesenú na krku alebo ju voľne nosia so sebou. Deti si v tichosti čítajú celý text knihy proroka Jonáša, teda krásny bonus, už budú mať prečítanú celú jednu knihu zo Svätého písma. 

4. miestnosti – 4 úlohy

Podľa popisu na kartičke deti odchádzajú do 1. miestnosti, kde nájdu úlohu a riešia ju. Okrem úloh na čítanie biblického textu a práce s ním, v každej miestnosti musia nájsť jedno písmeno. Písmená si zapisujú do kartičky. Z písmen v závere zložia slovo. 

Družstvá boli rozoslané a išli sme na to...

  1. miestnosť – úlohy typu Kde? Komu? Prečo? Koľko? Aké?  ...
  2. miestnosť – úlohy typu Kto povedal tento výrok a komu ho povedal?
  3. miestnosť – riešenie tajničky a hľadanie postavy z príbehu 
  4. miestnosť – návrat do východiska – modelovanie postavy, tvorba mapy, prerozprávanie príbehu.  

Po vyriešení všetkých úloh v 1.-3. miestnosti sa deti vrátia naspäť do knižnice. Modelujú postavičku, ktorú našli. Z baliaceho papiera vytrhajú mapu. Na mape umiestnia nápisy Ninive, Joppe, Taršiš. Rozložia vymodelované postavičky a hrajú príbeh. Prídu však na to, že im ešte niečo chýba. 

Podľa ústne zadaných indícií odchádzajú do miestnosti, kde je ukrytá ryba. 

A ešte poklad

V miestnosti je ryba s kruhovým otvorom v bruchu. 

Záver

Dnes sme spoznávali Jonáša. Poslanie, ktoré dostal, cítil ako náročné. Aj my sa občas tak cítime. Myslíme si, že máme toho veľa a chceme utiecť. Pred učením, pred povinnosťami, pred... Môžeme vyzvať deti, aby doplnili. 

Neveríme si, že to zvládneme. Niekedy sa nám ani nechce uvažovať o tom. Hľadáme skratky, výhovorky. Chceme ísť na všetko „po svojom“. 

Jonáš až v úzkostiach oslovil Pána a prosil ho o pomoc a ochranu. A tak sa miestom jeho modlitby stala ryba, z ktorej nevedel uniknúť, ale súčasne ho chránila. Nájdime si aj my také miesto.

A šup do rybičky. Za čo sa ideš modliť....? Ideš prosiť, ďakovať, chváliť...?

DOS: Kvitni tam, kde ťa Boh zasadil

uverejnené 28. 8. 2019, 14:10 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 29. 8. 2019, 9:35 ]

Kvitni tam, kde ťa Boh zasadil

Stretnutie náhradných rodín, aug. 2019

Pomôcky: Obrázky stromov (v súbore zámerne nie sú rozkvitnuté stromy, ani stromy s plodmi); obraz stromu; prúžky papiera; perá pre všetkých; na modlitbu banery, kvety, nálepky, sviece. Cieľová skupina: dospelí, náhradné rodiny; trvanie: 90 minút

Metodika: Metodika je dostupná v tomto súbore. Obsahuje aj námety na ďalšie aktivity.


Tam, kde…

„Kvitni tam, kde ťa Boh zasadil.“ Pri tých slovách myslím na Židov, ktorých po dvojročnom obliehaní Jeruzalema (587 pred Kr.) Nabuchodonozor (Nebukadnesar II.) presídlil do Babylonskej ríše. Babylončania vtedy zajali a presídlili štvrtinu obyvateľstva. Cielene sa pritom zameriavali na elity a hospodársky užitočných. Následne čo malo ruky a nohy emigrovalo do Egypta. A v krajine zostali len najchudobnejší a najbiednejší.

Myslím na Nemcov a Maďarov, ktorí boli vrámci repatriácie obyvateľstva vytrhnutí zo svojich koreňov a vysídlení zo svojich domovov na Slovensku. A na Rómov, ktorí ich na mnohých miestach vystriedali. Myslím na vaše deti, niektoré presadené aj viac krát vo veľmi krátkom čase.

No nejde ani tak o miesto vo fyzickom zmysle. Ide o vzťahy, hodnoty, kultúru… Ide o to, v čom sme zasadení a ako sme sa tam ocitli. To kde je dôležité, pretože z toho čerpáš to, čo potrebuješ pre život. Ako strom. On si nemôže len tak odísť na iné miesto. Celý život rastie na jednom jedinom mieste a z neho čerpá všetko, čo potrebuje pre život. Kde sme zasadení a zakorenení? Ktoré vzťahy a hodnoty sú tým tvojím miestom, ktoré ťa drží pri živote?

Jeremiášov list zajatcom

Dobre. Ale čo keď sa zelené údolie mení na vyprahnutú púšť? Čo keď sa pôda vyčerpá a už viac berie ako dáva? Čo keď sa ocitneme vytrhnutí a vykorenení? Jeremiáš píše práve takým ľuďom.

Toto je znenie listu, čo poslal prorok Jeremiáš (zvyškom) starcov v zajatí, kňazom, prorokom a všetkému ľudu - ktorých odviedol z Jeruzalema do Babylonu Nabuchodonozor, keď z Jeruzalema odišiel kráľ Jechoniáš a kráľovná, eunuchovia, júdske a jeruzalemské kniežatá, kováči a zámočníci -  prostredníctvom Elasa, syna Safanovho, a Gamariáša, syna Helkiášovho, ktorých júdsky kráľ Sedekiáš poslal do Babylonu k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi: „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, všetkým zajatcom, ktorých som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: Stavajte domy a bývajte v nich, saďte záhrady a jedzte ich ovocie, berte si manželky a ploďte synov a dcéry; i pre svojich synov berte manželky a dcéry vydávajte, nech rodia synov a dcéry, aby ste sa tam rozmnožili a neumenšili. Usilujte sa o blaho mesta, kde som vás poslal do zajatia, a modlite sa zaň k Pánovi, pretože v jeho blahu je i vaše blaho. Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Nech vás nezavedú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani veštci; ani nepočúvajte svoje sny, ktoré sa vám prisnijú, pretože vám falošne prorokujú v mojom mene; neposlal som ich, hovorí Pán.  (Jer 29,1-9)

Slová, ktoré sme práve počuli, sú určené ľuďom, ktorí prišli o všetko. Boli porazení v beznádejnej vojne, ktorú ich krajina viedla s najväčšou mocnosťou v regióne. Ich majetok zhabali Babylončania. Ich domy a vinice buď zbúrali, alebo zabrali, alebo ich nechali spustnúť. Hnali ich ako stáda a po týždňoch putovania, ktoré mnohí neprežili, im vyčlenili miesto niekde v opačnom kúte vtedy známeho sveta.

Čo radí Jeremiáš týmto vykoreneným ľuďom? 

Stavajte domy a bývajte v nich. Saďte záhrady a jedzte ich ovocie. Berte si manželky a ploďte synov a dcéry. I pre svojich synov berte manželky a dcéry vydávajte, nech rodia synov a dcéry, aby ste sa tam rozmnožili a neumenšili. Usilujte sa o blaho mesta, kde som vás poslal do zajatia, a modlite sa zaň k Pánovi, pretože v jeho blahu je i vaše blaho.

Jeremiáš im radí, aby hľadali a budovali pevné body, aby sa ukotvili. Keď si postavíš dom a usadíš sa v ňom, začne ti viac záležať aj na jeho okolí. Pripravuje ich na to, že to potrvá dlho. Predsa len medzi zasadením stromu a prvým ovocím uplynie veľa času. Povzbudzuje ich, aby žili tam, kde sa ocitli.

A tiež ich chráni pred vzburou. Práve vzbura je príčinou, prečo to všetko dopadlo tak ako to dopadlo a Babylončania sa uchýlili ku krajným riešeniam. Upozorňuje ich, aby nepodľahli vzbúreneckej propagande, ani svojim emóciám:

Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Nech vás nezavedú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani veštci; ani nepočúvajte svoje sny, ktoré sa vám prisnijú, pretože vám falošne prorokujú v mojom mene; neposlal som ich, hovorí Pán.  (Jer 29,8-9)

Je to stará duchovná zásada: Keď si v kríze, susedov trávnik vždy vyzerá lepšie a je zelenší než tvoj. V kríze stav na stabilitu. Aj sucho je zvyčajne len prechodný stav, ktorý skôr či neskôr pominie. Ak sa pokúsiš vytrhúť aj s koreňmi a presadiť sa inde, uschneš. Ak vytrváš, raz príde dážď.

Pozri sa na to, čo si vlepil ku koreňom stromu, na vzťahy a hodnoty, ktoré sú tvojím miestom rastu. Príde čas, keď ten človek bude brať strašne veľa a nedá ti skoro nič. Prídu obdobia, keď sa hodnoty, ktoré ťa držia, stanú kameňmi, ktoré drásajú. Neuteč. Okrem neba neexistuje miesto, kde by to bolo bezproblémové a ideálne. Zostaň kde si.

Dnes je ľahké presťahovať sa, vymeniť miesto, prácu, ľudí, vzťahy, aj manželov a manželky… To, že žijeme v slobode, sme samostatní a sebestační, je samozrejme skvelé, je to prínos, buduje nás to a má to nesporne veľa výhod. Ale to že  máme možnosť ujsť a začať odznova prináša so sebou pokušenie ujsť pri už prvých, druhých alebo tridsiatich ťažkostiach. A kto stále len začína riskuje, že nikdy nič nedokončí.

Potrebuješ Jeremiáša

Iste, občas zmeníš prácu, vstúpiš do nových vzťahov, prehodnotíš niektoré postoje. A kríza alebo ťažkosti môžu byť impulzom a hnacou silou. Niekedy nie je iná možnosť. Ale takých situácií je v skutočnosti oveľa menej, než sa nám zdá. A len zriedka sme schopní rozlíšiť ich sami. Vtedy príde vhod nejaký ten Jeremiáš, ktorý ti to pomôže rozlíšiť. Ale možno ti vtedy povie: „Neblbni a vydrž! Toto nepotrvá večne.“ Vlastne ten starozákonný Jeremiáš použil iné slová: 

„Takto hovorí Pán: Až sa sedemdesiat rokov pre Babylon bude chýliť ku koncu, navštívim vás a splním na vás svoje prisľúbenie, že vás privediem späť na toto miesto“ (Jer 29,10).

Lenže Jeremiáš nie je len tak hocikto. Nedávno mi volala jedna známa. Keď zle, zvykne ísť priamo na koreň veci, takže preskočila všetky tie dôležité zdvorilosti a po „Ahoj, máš chvíľku?“ nasledovalo vecné: „Som nasr… a chcem, aby si mi povedal, čo mám robiť!“ Nasledoval stručný ale dosť farbistý popis toho, ako jej muž hlúpne a robí všetko naopak sveta. Zakončila to tým, že sestra a dve kamarátky, s ktorými si bola v ten deň sadnúť, jej zhodne odporučili, aby sa okamžite rozviedla. Že je sestra rozvedená, to som vedel. A na kamarátky som sa spýtal jen pre istotu, kvôli metodologickej presnosti… Čo iné by jej mohli poradiť? Nie, neporadil som jej ani jedno, ani druhé. Nebolo treba. Iba sme spolu hovorili o tom, prečo ho ľúbi. A prečo on ľúbi ju.

Jeremiáš vôbec nemusí byť človek, s ktorým tráviš veľa času a chodíš s ním na kávu. Náš Jeremiáš bol prorok, ktorým všetci pohŕdali. Vo väzení alebo na pranieri strávil viac času, než na slobode. Celé roky varoval kráľa a šľachtu pred vzburou. Keď Babylončania nakoniec pritiahli a obliehali Jeruzalem, vyzýval vodcov národa, aby so cťou prijali porážku. Väčšinu z tých dvoch rokov strávil vo väzení, nakoniec ho hodili do prázdnej cisterny na dažďovú vodu, aby sam, po kolená v bahne, zahynul od hladu a smädu. Ale prežil. Nešiel do zajatia. Kým sa dalo, zostal v ruinách Jeruzalema, aby chránil zvyšky národa. Ten list je určený tým, ktorí ním celé roky pohŕdali, vysmievali sa mu, ponižovali ho a väznili. Teraz by im mohol napísať niečo vo význame: „Ja som vám to hovoril! Tak vám treba.“ Ale neurobil to.

Tvojim Jeremiášom je človek, ktorý ti vie povedať aj kritické slová. A ak to robí, tak preto, že mu na tebe záleží. Človek, ktorý ťa prijíma takého, aký si. Aj keď občas utŕži nejaký ten kopanec.

Vyhliadni si svojho Jeremiáša, ktorý ťa podrží na mieste, kde ťa Boh zasadil.

Buď Jeremiášom. Ľudia ťa potrebujú, aby mohli vytrvať a kvitnúť na mieste, kde ich Boh zasadil. A pamätaj, že byť Jeremiášom, to je pár kritických slov v správny čas na správnom mieste. A tiež trpezlivo znášané nepochopenie. Buď Jeremiášom.

Kde ťa Boh zasadil...

Lenže ten príbeh má i svoju nadprirodzenú rovinu. Z prirodzene je to vyhnanstvo dôsledkom naivnej politiky a prehnaných osobných ambícií vodcov, ktorí povýšili svoje výhody pred dobrom zverených ľudí. Ale Jeremiáš odkrýva Boží vstup do toho všetkého. Boh nezabránil národu v konaní zla. Varoval ich, vyzýval. Ale oni boli múdrejší. No keď sa to už stalo, neopúšťa ich a premieňa čas zajatia na čas obnovy. Neváha to celé vziať na seba a hovoriť: „Ja som vás poslal do vyhnanstva a ja vás zase privediem späť…“ 

Keď máš dojem, že žiješ v púšti, pýtaj sa, kto ťa tam zasadil. Pre nás kresťanov sú niektoré životné situácie tak posvätné, že ich nespochybňujeme. Aj keď práve susedov trávnik vyzerá lepšie.

A keď práve nedokážeš veriť ľuďom, ver Bohu. Ver Bohu a kvitni tam, kde ťa zasadil. Totiž práve tam, kde ťa zasadil, je tvoje blaho.

„Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, všetkým zajatcom, ktorých som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: Stavajte domy a bývajte v nich, saďte záhrady a jedzte ich ovocie, berte si manželky a ploďte synov a dcéry; i pre svojich synov berte manželky a dcéry vydávajte, nech rodia synov a dcéry, aby ste sa tam rozmnožili a neumenšili. Usilujte sa o blaho mesta, kde som vás poslal do zajatia, a modlite sa zaň k Pánovi, pretože v jeho blahu je i vaše blaho.“

Modlitba

Na záverečnú modlitbu možno využiť banery Kvitni tam... 

O nesení kameňov

uverejnené 28. 8. 2019, 13:46 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 29. 8. 2019, 9:24 ]

Pomôcky: Košík s kameňmi, na každom je iný nápis. Nápisy: trpezlivosť, láskavosť, miernosť, temperament, hlučnosť, neporiadok, chaos, nedochvílnosť, strach, obavy, neistota, šomranie, bezmocnosť, domáce úlohy, nadávky, limity, obmedzenia, počítač, mobil, tablet, internet, susedia, tvrdohlavosť... 

Biblické čítanie: Nech vezme svoj kríž…

Ježiš zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“ (Mk 8,34-38)

Príbeh

Boli raz dvaja smelí a odvážni rytieri. Obstáli v bitkách, nebezpečných dobrodružstvách a riskovali život v službe mnohým pánom. Raz večer jeden z nich, pozorujúc západ slnka, riekol: „Mám pred sebou ešte jednu úlohu.“ „Akú?“ „Chcem  vystúpiť na vrch, na ktorom býva Boh.“ „Prečo?“ „Chcem, aby mi povedal, prečo nám celý život ukladá na plecia ťažké bremená a stále vyžaduje od nás viac, namiesto toho, aby nám náš údel aspoň trochu uľahčil,“ povedal zatrpknuto prvý rytier. „Pôjdem s tebou. Aj keď si myslím, že Boh vie, čo robí,“ uzavrel druhý. 

Cesta bola dlhá a namáhavá. Dorazili k Božiemu vrchu. Vystupovali mlčky, popri koňoch, pretože chodník bol strmý a ťažko schodný. Keď už mali na dohľad zahmlený vrchol hory, z výšky zahrmel hlas: „Vezmite so sebou všetky kamene, ktoré zavadzajú na chodníku!“ „Vidíš ho!“ namietal prvý rytier. „Je to vždy rovnaké! Po ťažkom výstupe nás chce ešte viac zaťažiť. Už mám toho akurát dosť!“ A vrátil sa späť. 

Druhý rytier však urobil tak, ako prikázal hlas. Zabralo mu to veľa času a stálo ho to veľa síl, takže na vrchol vystúpil až tesne pred západom slnka. Keď sa posledný slnečný lúč dotkol kameňov v jeho náručí, zažiarili. Zmenili sa na brilianty nesmiernej hodnoty.

Je to iba rozprávka a takto sa to určite nikdy nestalo. Alebo áno?

Modlitba

Ježiš, ty si sa stal človekom. A preto rozumieš, aké je pre nás ťažké zobrať každý deň to svoje bremeno a vliecť ho. Trepať sa s ním do kopca a nebyť si ani istý, čo to vôbec má zmysel. Niekedy nás drží rutina, inokedy vedomie povinnosti. Občas obava. Niekedy nádej, že snáď raz… A niekedy nemáme nič, len dôveru, že ty vieš, čo žiadaš. Daj nám, prosím, silu na každý nasledujúci krok. Amen.

Aktivitka s kameňmi

V miestnosti sú uložené kamene, slovami dole, tak, aby ich nebolo vidieť. Každý si zoberie jeden. To, čo je na ňom napísané, môže prijať ako výzvu alebo bremeno, s ktorým sa treba popasovať. Potom môžu nasledovať spontánne modlitby.

DOS: Kto je to Mojžiš?

uverejnené 28. 8. 2019, 2:56 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 28. 8. 2019, 3:15 ]

Kto je to Mojžiš?

Charakteristika: Božie slovo hovorí o Mojžišovi, že „bol veľmi tichý muž, tichší ako všetci ostatní ľudia na svete“ (Nm 12,3). A Deuteronómium dodáva: „Odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre, ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu rozkázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celej jeho krajine, ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú Mojžiš vykonával pred celým Izraelom. (Dt 34,10-12) No jeho životná cesta bola skutočne strastiplná, sprevádzaná neistotou, zlyhaním a zúfalým hľadaním vlastnej identity.

Pomôcky: Prezentácia; pracovné listy, obrázkové karty (empatia, dixit a pod.). 

Čas: 3 hodiny; cieľová skupinadospelí, náhradné rodiny; metodika: OBN_Kto je to Mojžiš.pdf; metodika obsahuje aj námety na prehlbujúce aktivity. prezentácia: OBN_Kto je to Mojžiš-Prez.odp.

O hľadaní identity

1. Mojžišovo detstvo

Izraeliti sa veľmi rozmnožili, a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená.  Keď potom v Egypte nastúpil nový kráľ, „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my.  Podniknime niečo a šikovne zabráňme, aby sa ďalej nerozmnožoval, aby sa azda nepripojil k našim nepriateľom, nebojoval proti nám a potom z krajiny neodišiel.“ I ustanovili nad ním pracovných dozorcov, aby ho utláčali ťažkými robotami: staval totiž faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. Ale čím viac ho utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili. Preto Egypťania neľudsky hnali Izraelitov do práce a ich život robili neznesiteľným ťažkou robotou. Faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého chlapca čo sa narodí Hebrejom, hoďte do Nílu, každé dievča nechajte žiť!“ (Ex 1, 7-22, krátené)

Takto nejako to vyzeralo, keď sa narodil muž, o ktorom vám chcem dnes hovoriť. Určite ste o ňom už počuli. Vybral som si ho preto, že má s nami veľa spoločného. Poďme sa pozrieť na dramatické okolnosti jeho narodenia.

(O)pustený k vode a jeho sestra

Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru. Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala. Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu. Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude. (Ex 2,1-4).

Je mnoho dôvodov, prečo sa matka rozhodne pustiť svoje dieťa k vode. Vrátane chladných ekonomických kalkulácií, ktoré nehľadia na dlhodobé dôsledky, ovplyvňujúce niekoľko generácií. Tejto mame určite trhalo srdce, keď sa musela svojho dieťaťa zbaviť. Nedokázala ho priamo utopiť, preto vymazala asfaltom papyrusový košík, vložila doň chlapca, položila ho do tŕstia pri brehu a s plačom ušla. 

Ale čo to mohlo spôsobiť jej dcére Miriam, ktorá si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude? A čo ďalšie generácie? Pre jej vnučku a pravnučku by to už bola možno samozrejmosť…

Je mnoho dôvodov, prečo matka opustí svoje dieťa. Nikdy ich nesúď. Sú dôsledkom celej reťaze predchádzajúcich, dávno zabudnutých, príčin. Reťaze, ktorá sa možno tiahne niekoľko generácií dozadu.

Adoptívna mama

Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: „To je z hebrejských detí!“ Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: „Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?“ A faraónova dcéra jej odvetila: „Choď!“ Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa.“ Žena chlapca vzala a chovala ho. Keď chlapec odrástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: „Veď som ho z vody vytiahla.“ (Ex 2,5-10)

Myslím že faraónova dcéra neabsolvovala žiadnu prípravu na náhradné rodičovstvo, hoci to, že si ju sociálna nepreklepla, je pochopiteľné. Nevieme, či bola slobodná alebo vydatá, či mala deti alebo či bola vôbec dospelá. Evidentne však reaguje pod vplyvom emócií a vedome postupuje proti platnej legislatíve. K dobru jej slúži, že si nechala poradiť a pomôcť, vďaka čomu odkojila dieťa jeho vlastná matka. Keď chlapec odrástol, priviedli ho k princeznej, a ona ho s pocitom dobre vykonanej práce adoptovala. Dala mu aj nové meno, ktoré malo vyjadrovať, čo pre neho urobila: Moše, vytiahnutý z vody.

2. Zlomový bod

V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. I poobzeral sa, a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“ A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni.

Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil.  Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: „Prečo ste dnes prišli tak skoro?!“ Ony mu odpovedali: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ Tu on povedal svojim dcéram: „A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“ A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“ Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: „Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!“  (Ex 2,11-22)

Zdá sa, že kľúčovým problémom nášho Mojžiša je identita. Faraónova dcéra ho vytiahla z vody a za to jej patrí vďaka, pretože mu zachránila život. No zároveň ho spretŕhala jeho korene. Mojžiš nezrástol s Egypťanmi („vyšiel k svojim súkmeňovcom“), ale nebol ani židom („Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?“). Podľa židovskej tradície prežil 40 rokov v Egypte a ďalších 40 v Madiáne, kde nazval svojho syna Gersam, cudzinec, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“  Vlastne tak možno volali Mojžiša miestni: Prišelec.

Ak je Mojžišova kríza identity príčinou, impulzívnosť, zbabelosť i neschopnosť niesť následky svojho konania môžu byť jej dôsledkom.

Nejde o to, čo mala faraónova dcéra urobiť, aby takýmto problémom predišla. Sú rany, ktorým sa dá predísť a sú také, ktorým sa predísť nedá. Sú rany, ktoré sa časom uzdravia a zostanú po nich len jazvy. A sú také, s ktorými musí človek žiť väčšinu života. Niekedy neprinášajú riešenie ani všetky poklady Egypta, jeho múdrosť a vzdelanie. Ani vysoké postavenie na kráľovskom dvore.

3. Osudové stretnutie

A tak je Mojžiš na začiatku tretej kapitoly knihy Exodus 80 ročný emigrant, čo žije s potulnými nomádmi, pasie stáda svojho svokra, zajakáva sa a je zakomplexovaný. Veľkú kariéru teda neurobil. Lenže to najlepšie ešte len príde. Sem to dotiahol Mojžiš sám. Ďalej berie do rúk opraty Boh.

Rozprávanie tretej a štvrtej kapitoly Exodu je fantastické a stojí za prečítanie, aspoň v skrátenej verzii:

Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“

Boh konečne zaujal Mojžiša. Ktovie, koľko krát sa o to pokúšal. Nakoniec Mojžiš zabral na horiaci ker. Čo hovorí toto rozprávanie k téme Mojžišovej identity?

1. Boh Mojžiša pozná, volá ho po mene. 2. Boh sa mu predstavuje ako Boh jeho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba. Mojžišov biologický otec sa volal Amram a pochádzal z rodu Lévi. Či Mojžiš jeho meno vtedy poznal alebo nie, netuším.

No Abrahám je praotcom Izraelského národa, Izák je jeho syn a Jakub jeho vnuk. Jakubovi Boh zmenil meno na Izrael. Jakubova rodina, dvanásť synov so ženami a deťmi, emigrovala do Egypta a po 400 rokoch sa rozrástli na etnickú skupinu, ktorú Egypťania zotročili. Abrahám, Izák a Jakub sú Mojžišovi predkovia spred 400-500 rokov. Boh svojou autoritou potvrdzuje Mojžišovu identitu, potvrdzuje ho ako súčasť hebrejského národa. 

Boh urobil nadprirodzeným spôsobom to, čo sa nepodarilo ľuďom urobiť spôsobom prirodzeným. A hoci sa Mojžiš ešte chvíľu zdráhal, nakoniec to prijal a dovolil Bohu, aby menil jeho život. A vtedy sa začali diať veci, aké Egypt ešte nezažil.

Mojžišove výhovorky

Boh povedal Mojžišovi: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu.“

Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: »Boh vašich otcov ma poslal k vám.« Oni sa budú pýtať: »Aké je jeho meno?« A čo im odpoviem?“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!“ - a dodal: „Toto povieš Izraelitom: »Ja-som« ma poslal k vám!“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. A oni poslúchnu tvoj hlas a pôjdeš ty a starší Izraela k egyptskému kráľovi, a poviete mu: »Pán, Boh Hebrejov, nám prišiel v ústrety a teraz musíme ísť na tri dni cesty do púšte, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu.«“

Mojžiš namietal: „A keď mi nebudú veriť, a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: »Nezjavil sa ti Pán!«?“ Pán mu povedal: „Čo to máš v ruke?“ On odvetil: „Palicu.“ A on vravel: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal. Potom Pán povedal Mojžišovi: „Načiahni ruku a chyť ho za chvost!“ A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. „To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“

A Pán mu hovoril ďalej: „Vlož si ruku do záňadria!“ I vložil si ruku do záňadria, a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh. Potom mu povedal: „Opäť si vlož ruku do záňadria!“ On opäť vložil ruku do svojho záňadria, a keď ju zo záňadria vytiahol, div, bola ako ostatné jeho telo. „A keby ti neverili a nepočúvali na hlas prvého zázraku, uveria na hlas druhého zázraku.

Nato Mojžiš povedal Pánovi: „Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk.“   Pán mu odvetil: „A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán? A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!“

On však odpovedal: „Prosím, Pane, pošli niekoho iného!“ Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: „Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. On ti ide oproti, a keď ťa uvidí, bude sa zo srdca radovať. Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami

Pán hovoril aj Áronovi: „Choď na púšť naproti Mojžišovi!“ On šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho. A Mojžiš oznámil Áronovi všetky Pánove slová, ktorými ho vyslal, a všetky zázraky, ktoré mu prikázal. Nato Mojžiš a Áron šli a zhromaždili starších Izraela. (Ex 3-4. krátené)

Už som to raz naznačil a teraz sa budem trochu opakovať: Sú rany, ktorým nedokážeme predísť. Sú rany, ktoré sa nikdy neuzdravia. My kresťania sa to snažíme prijať ako fakt. Nie kvôli nejakej rezignácii alebo z fatalizmu. Musíme samozrejme urobiť všetko, čo je v našich silách a najlepšie, ako to v daných podmienkach dokážeme. No veríme, že tam, kam už naše sily, schopnosti či prostriedky nedosahujú, stále môže konať Boh. A to je oslobodzujúce vedomie.

Chcem tým povedať tri veci: 

1. Urob pre svoje deti všetko, čo je v tvojich silách a najlepšie ako to vieš. A prijmi, že je strašne veľa vecí, s ktorými nepohneš, pretože to presahuje tvoje možnosti. Príjmi svoju malosť a obmedzenie. Príjmi, že si človek, nie Boh.

Mojžiš mal zrejme túžbu urobiť niečo pre svoj národ a mal na to predpoklady ako nikto iný. Ale zobral to celé do vlastných rúk a pokúsil sa privlastniť si právo nad životom človeka. Zabil Egypťana a jeho telu ukryl do piesku. A veľmi rýchlo zistil, že tade cesta nevedie. Že toto sám nedá.

2. Počítaj s Bohom. On s tebou počíta. Dal ti poslanie. Mojžiša poslal do Egypta, teda dal mu poslanie. A keď Boh posiela, dáva aj silu k naplneniu poslania. Dáva ti silu. Mojžišovi dal palicu, ktorá sa podľa potreby menila na hada, plášť, pod ktorý keď vložil ruku, vyzerala ako postihnutá leprou. A dal mu Árona, ktorý sa stal jeho hovorcom.

3. Boh to často robí inak, ako by sme čakali. Vôbec nezbavil Mojžiša zajakávania. Ale poslal mu brata, ktorý vie čo, kedy a kde povedať. Takéto riešenie vyzerá divne. Ale keď sa nad tým zamyslíš, bolo to tak vlastne lepšie. Mojžišov problém sa vyriešil a ako bonus získal blízkeho človeka, ktorý sa stal spojivom medzi ním a jeho národom. Počítaj s Bohom a on bude konať v tvojom živote. No počítaj s tým, že to bude robiť inak, ako si predstavuješ. Lepšie.

DOS: Kvitni tam, kde ťa Boh zasadil

uverejnené 15. 7. 2019, 1:13 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 15. 7. 2019, 1:14 ]

Banery k tichej modlitbe, popis a aktivity priamo na obrázkoch.





DOS: Dobrý Samaritán

uverejnené 15. 7. 2019, 1:09 používateľom Jozef Možiešik

Interpretácia ikony (https://moziesik.blogspot.com/2019/07/chod-rob-aj-ty-podobne.html)


"Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha." Podľa ikonopisca* je to vznešený muž. Podľa starobylej tradície sa volá Adam a Jeruzalem, miesto vznešenosti, bezpečia a istoty, miesto blízkosti Boha..., je raj, ktorý musí opustiť. Dôvody poznáme. Ale nemusíme ho s biblickým Adamom stotožňovať absolútne. Hebrejské meno Adam sa totiž v preklade znamená človek. "Istý človek zostupoval..." Pokojne by mohol mať aj moje meno. Alebo tvoje.



"Padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli." Ikonopisec dal zbojníkom podobu démonov. To aby sme nerozmýšľali nad ľuďmi, ktorí tomu chudákovi ublížili, ale nad jeho vlastnými hriechmi, ktoré sú ďaleko väčším problémom.

Spomeň si, koľkokrát si ty padol do pasce zla. Väčšinou sadneme Zlému na lep v domnení, že niečo pre seba uchmatneme. Ale čo si nakoniec získal?



Situácia každého človeka, ktorý prepadne hriechu, je nakoniec rovnaká: zostáva doráňaný, ozbíjaný, polomŕtvy a opustený



A polonahý. Všimni si, že démoni si odnášajú jeho rúcho. To, podľa ktorého sme spoznali, že je to vznešený človek. Tak to je, hriech oberá človeka o dôstojnosť.



"Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej." Zvyčajne na tých dvoch pozeráme s pohoršením, lebo však mali sa aspoň pokúsiť... A určite je to tak. Ale ikonopisec chce vyjadriť inú myšlienku a aby sme ich nemali za sebastredných pokrytcov, dáva im svätožiary. Jeden zastupuje prorokov, druhý starozákonné kňazstvo. Možno sú to Mojžiš a Áron, neviem.

Ak máme pred sebou človeka, ktorý je dobitý vlastným hriechom, stratil svoju ľudskosť i dôstojnosť, kňaz ani levita Starého zákona mu nemôžu pomôcť. Môžu sa len bezmocne prizerať, alebo ísť ďalej. Ide totiž o problém, s ktorým si sám nevie rady žiaden náhodný okoloidúci.



"No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto." Zaujalo ma, že na rozdiel od tých dvoch, ktorí sa v príbehu ocitli náhodou, o tomto Ježiš hovorí, akoby bola jeho prítomnosť zámerná. Starobylá tradícia i ikonopisec v ňom vidia Krista. A ten vôbec neprišiel náhodou.

Prišiel a prichádza s jasným zámerom: vstúpiť do tvojej a mojej biedy. Nie tej materiálnej. Do tej bytostnej, do ktorej sa dostávame tým, že znova a znova lezieme do pasce, ktorej výsledkom je doráňaný, ozbíjaný, polomŕtvy a opustený človek, obraný o vlastnú dôstojnosť.



Všimol si si ten detail? Keď ho zmlátili, bol to mladík v plnej sile. Teraz tu leží starec. Dlho, predlho trvalo, kým sa ku nemu Kristus dostal. Ak si v podobnej situácii, opakovane doráňaný hriechom, dovoľ konečne Kristovi, aby ošetril tvoje rany. On jediný má to, čo tie rany skutočne potrebujú.

"Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich." Olej a víno, symboly pre Nový zákon a milosť, alebo sviatosti s ich odpúšťajúcou a uzdravujúcou milosťou? Nechaj sa Kristom ošetriť vo sviatosti zmierenia, posilniť pri svätej omši a svätom prijímaní...



V príbehu ho vyložil "na svoje dobytča", no na ikone ho zobral na plecia. Kristus je zvyknutý brať na svoje ramená kríž. Svoj, aj tvoj. A ponesie ťa dokonca aj vtedy, keby si bol ty jeho bremenom.



"Zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘" Tak to urobil Samaritán z príbehu. Kristus z ikony odnáša raneného do Cirkvi a zveruje ho do jej starostlivosti. Napokon dal jej /nám/ omnoho viac, než len dva denáre. Cirkvi zveril poklad viery, prostriedky spásy. Preto je Cirkev domovom obrátených (či obracajúcich sa) hriešnikov.


https://www.reddit.com/r/OrthodoxChristianity/comments/2sc2pa/icon_of_the_good_samaritan/

Zhrnuté: 

  1. V Božích očiach má každý z nás, každý človek, obrovskú cenu, máme vznešenú dôstojnosť (odev)o ktorú nás nepripravilo ani fatálne zlyhanie prvých ľudí v raji. 
  2. Ale sme hriešni, hriech na nás číha a často mu padáme do rúk (démoni). Hriech, akokoľvek lákavý, nakoniec necháva človeka opusteného, ožobračeného a osamoteného (opustený zranený). Môže nám priniesť do života niečo na chvíľu obohacujúce, príjemné a podobne..., ale nakoniec nás oberá o ľudskú dôstojnosť (šaty). 
  3. Jediným riešením na tvoj i môj hriech je Ježiš Kristus (kňaz, levita, Samaritán). On prináša odpustenie a milosť, posilu a uzdravenie.
  4. Kristus sa stará o človeka prostrednítvom Cirkvi, bratov a sestier, ktorým zveril poklad viery a plnosť prostriedkov spásy.
  5. Prijmi Krista, ktorý je jediným skutočným riešením, prijmi dar odpustenia a zmierenia. Prijmi svoje miesto v Cirkvi, ako brat alebo sestra bratov a sestier.




___________________

* Tento druh obrazu sa volá ikona (nemýliť si s ikonkami na pracovnej ploche :-). Autor ikony sa volá ikonopisec. To preto, že ikona je forma zapísaného Božieho slova.

DOS: Modlitba za rodiny s rodinami...

uverejnené 22. 5. 2019, 1:12 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 22. 5. 2019, 1:22 ]

Tretí májový víkend bol v Rodinkove víkendový pobyt pre náhradné rodiny. Okrem iného sme sa s rodinami aj modlili. Ako inak, za rodiny ;-)

V skratke: Modlitba má tri časti. 1. Muž s otvorenými rukami – interpretácia obrazu Noc v Hebrone, Božie slovo (Gn 15,1-6), aktivita pre rodičov, spojená s modlitbou vďaky za deti a druhá aktivita s modlitbou ako pozvanie k odovzdanosti Bohu. 2. Boh s plnými rukami – interpretácia obrazu Stvorenie, aktivita pre rodičov, úryvky zo žalmov (Žalm 16,1-2.5.7-8, a 31,15-16). 3. Ratolesť – interpretácia obrazu Synodálna ruža diecézy Rottenburg – Stuttgart, biblický text  (Iz 11,1), pozvanie k spontánnej modlitbe.

Pomôcky: Obrazy S. Ködera: Noc v Hebrone, Stvorenie a Synodálna ruža diecézy Rottenburg – Stuttgart; stojany na obrazy, samolepiace papieriky, biele, malé, najlepšie okrúhle; perá; prezentácia s obrazmi; meditačná hudba. Obrazy ľahko nájdete na internete, stačí googliť: Sieger Köder, Schöpfung, Die Nacht von Hebron, Synodenrose Diözese Rottenburg-Stuttgart.

Podrobnejšie:    Všetko nájdete v priečinku, v súbore KTX_Náhradné rodiny, Rodinkovo 2019.pdf. A čo to aj v brožúrke Pozri na nebo_NR.pdf.

Náhradné rodiny






DOS: Udri klinec po hlavičke

uverejnené 28. 4. 2019, 10:14 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 28. 4. 2019, 10:20 ]

Udri klinec po hlavičke

Charakteristika: Boh nikdy necúvne, nepodľahne pokušeniu, strach ho nezlomí, ako sa to tak často stáva nám slabým ľuďom. Možno aj preto strpel Kristus, aby bol pribitý na kríž. Aby ho, až bude to ľudské v ňom tak slabé, nezlomilo pokušenie zostúpiť z kríža, vzdať to. Vieme, že sme slabí. Preto skladáme verejné sľuby, prijímame verejné záväzky. Aktivitu "Udri klinec po hlavičke" možno využiť vrámci poklony krížu na Veľký piatok a Bielu sobotu. Je prípravou na obnovu krstných sľubov a zároveň vyjadrením prijatia záväzku vernosti. Viac o hlavnej myšlienke si môžete prečítať v tomto príspevku.

Pomôcky: Drevený kríž, klince, kladivá, kartičky so sľubmi, perá, stojan s banerom.

Postup: Na stojan umiestnime baner s popisom. Texty nájdete v tomto súbore. Na zem položíme drevený kríž, vedľa klince, kladivo a kartičky. Kartičky treba vytlačiť dopredu, nájdete ich v tom istom súbore, ako baner. Kartičky sú vyhotovené v troch druhoch, prvý obsahuje záväzok zrieknutia sa zlého, druhý vyznanie viery a tretí obnovu manželského sľubu. Veriaci napíše na kartičku svoje meno, na druhú stranu môže napísať svoju modlitbu a kartičku pribije na kríž. Tým vyjadrí prijatie záväzku, o ktorom sa hovorí v texte na kartičke. Aktivita je podrobnejšie vysvetlená na baneri.

Viac fotografií nájdete v FB albume:-)

1-10 of 38